Tondra si pamätá, že keď pôsobil na fare v Zázrivej, chodil za ním eštebák z Dolného Kubína a chcel, aby podpísal spoluprácu. On to odmietol. "Pokúšali sa získať, koho len mohli, väščinou zastrašovaním. Kňaz mal napríklad dopravný priestupok a predložili mu buď podpis na spoluprácu, alebo mu odobrali vodičský preukaz," povedal. Tondrov zväzok bol po dvoch rokoch uložený do archívu.

Tondra bol v júli 1989 vysvätený za biskupa a vysvetľuje to tým, že "komunisti videli, že sa im to rúca, tak sa asi chceli ešte nejako zachrániť tým, že urobili ústupky".

Ako sa postaví ku kňazom, ktorí sú evidovaní ako agenti, Tondra zatiaľ nevie. Koncom februára o tom bude rokovať celá Konferencia biskupov Slovenska.

Miroslav Lehký z Ústavu pamäti národa hovorí, že cirkev bola pre komunistickú stranu hlavným nepriateľom a snažili sa ju rozložiť aj budovaním agentúrnej siete v jej vnútri tak, že získavali kňazov na spoluprácu.

V marci 1988 bola v Bratislave sviečková demonštrácia. Ľudia žiadali náboženskú slobodu a aj to, aby na Slovensku boli biskupi. To, že o dva mesiace neskôr (v máji 1988) sa Ján Sokol stal biskupom a Tondra o rok neskôr, bol podľa Lehkého "taktický ústupok režimu" aj vzhľadom na atmosféru v okolitých krajinách.

Lehký však hovorí, že komunisti ani ŠtB nikdy neustúpili od svojho plánu zničiť cirkev, a aj to, čo vyzeralo ako ústupok, bola len hra. Archívy ŠtB odkryli aj to, že biskup Rudolf Baláž, ktorý nesmel slúžiť omše a musel klasicky pracovať, bol vedený ako nepriateľská osoba. S kňazmi v banskobystrickej diecéze, ktorí budú v zozname, chce Baláž osobne hovoriť.

Ako nepriateľské osoby sú vedení aj rožňavský diecézny biskup Eduard Kojnok a košický diecézny biskup Alojz Tkáč. Obidva ich zväzky boli zničené 6. 12. 1989.

(mož)