te - vyzývajú formuláre na internetových stránkach. Máme záujem len o príjmy z SMS či reklám, alebo aj o aktívneho diváka? Áno, aj. Ísť do horúceho diváckeho kotla sa dnes odváži len máloktorý moderátor.
Obecenstvo je na nahrávkach väčšiny našich televíznych relácií v úlohe živého pozadia, komparzu, ktorý má primerane reagovať na vopred stanovených miestach a vytvárať atmosféru. Pôsobí teda v zásade ako smiech nastrihávaný do televíznych komédii. Priamy kontakt s divákom či poslucháčom zostáva pre mnohých moderátorov skôr strašiakom. E-maily zasielané do diskusných relácii sú akýmsi kompromisom. Dá sa cez ne sprostredkovať kontakt s divákom v reálnom čase, ale predsa len filtrovane, bez rizika, že niekto začne v priamom prenose ohrozovať demokraciu či dobré mravy. Relatívne nedávno ešte telefonistky donášali divácke otázky na lístočkoch. Pokročili sme dopredu.
Diskusné rozhlasové relácie ako Nočná pyramída boli roky založené na priamych vstupoch telefonujúcich. Dnes sa táto forma kontaktu začína prehodnocovať v prospech e-mailov, odkazových schránok, či vopred nazbieraných otázok pre avizovaného hosťa. Dôvodom sú „veční diskutéri" s príspevkami, na ktoré sa moderátorom len veľmi ťažko reaguje, ale možno aj patové situácie, kedy sa do priamej diskusie nezapája naopak nikto. Je nepredvídateľnosť podobných relácií daňou, ktorú musíme zaplatiť za existenciu otvorených názorových fór? Internet znesie určite viac ako živé vysielanie, navyše správcovia internetových stránok si zvyčajne vyhradzujú právo vymazať vulgárne, nenávistné, či nezákonné príspevky.
Ale aj v elektronických médiách existuje niekoľko trikov na obranu voči nekontrolovanej interaktivite. Ak nejdeme naživo, môžeme prípadné vulgarizmy vypípať, ako sa to deje napríklad v prípade Vadkerti talkshow. Ak sme riaditeľom a máme vlastnú reláciu, môžeme si z ohlasov vybrať tie pozitívnejšie, a potom za ne srdečne ďakovať, to nám vystačí aj na celú stovku relácií. Ak máme dosť bratrancov, môžeme ich požiadať, aby telefonovali do našej kontaktnej relácie niečo nekonfliktné. Tento postup sa odporúča najmä začínajúcim moderátorom. Ak zas potrebujeme vášnivejšie reakcie publika v štúdiu, môžeme tlieskanie na povel opakovať dovtedy, kým nie sme svýsledkom spokojní. Nič z toho nám nepomôže, ak sme naživo v diváckom kotli, kde vstupy nie sú vopred dohodnuté, vyselektované, prečistené.
Nových televíznych relácií vzniklo na Slovensku za posledné mesiace toľko, že ani nestihneme registrovať ich rušenie. Súťažné, zábavné, či reality šou programy povyháňali filmy už z väčšiny primetimov. Napriek tomu nevznikli také, ktoré by sa venovali rozvíjaniu kultivovanej diskusie aj medzi neodborníkomi, nepolitickmi či necelebritami, podobne ako sa o to medzi mladými ľuďmi pokúšala vroku 2004 aj naživo - relácia Na hraně v Českej televízii. Pritom na webovské stránky printových médií pribúdajú denne tisíce čitateľských ohlasov, uznávam, málokedy priamo reprodukovateľných. Prichádzajú však aj početné publikovateľné príspevky reagujúce na články. Mnohí majú chuť diskutovať, vyjadrovať svoj názor, mať kdesi na sieti zavesený svoj hodnotový „blog". Relácie ako Pod lampou sú výberovou intelektuálnou čerešničkou na torte, ktorej korpus nie je na Slovensku celkom dopečený. Táraninky začínajú v dobrom veku, zapájať mladých divákov sa občas darí aj relácii Lúskanie, ktorá si zvyšuje svoju periodicitu na dva týždne, ďalšie vekové kategórie diskutérov však akoby na obrazovkách chýbali. Pritom naša realita dáva námety na celé série diskusných šou.
Vidieť ministra zdravotníctva súťažiť vo VILOmeninách na Markíze so sestričkami v hľadaní dvadsaťkorunáčiek v peňaženke, je možno vtipné, ale keby mal votvorenej diskusii pred nimi, lekármi či pred chorými obhájiť svoje návrhy, mohlo by to byť výsledok ešte vtipnejší. Podobný program by mal možno menší rating, ale asi o niečo väčšiu spoločenskú užitočnosť.
