vne systémy výmeny služieb a tovaru, zaviedli virtuálne peniaze.
Na Slovensku vznikali alternatívne ekonomiky a systémy okolo roku 2000. Ako sa im darí dnes? Prečo takmer nefungujú?

O čom to je
Ľudia unavení spoločnosťou, kde život riadia peniaze, si spomenuli na dávne spôsoby existencie. K oficiálnej ekonomike si vymysleli alternatívne modely a namiesto peňazí iné formy platidla.
Najviac sa ujal systém miestneho výmenného obchodu LETS a časové banky. Vychádzajú z myšlienky, že každý niečo potrebuje a každý niečo vie. A nie každý má na to peniaze.
LETS a časové banky sú výhodné najmä pre tých, čo majú málo peňazí a veľa voľného času: pre nezamestnaných, ľudí s nízkym príjmom, dôchodcov, matky s deťmi. Na Západe, kde nápad vznikol, fungujú aj popri nemocniciach či školách. Virtuálne sa dá zaplatiť dokonca časť nájomného.
Zmyslom mimopeňažnej výmeny tovaru a služieb je aj prekonanie anonymity veľkomesta, utužovanie susedských vzťahov, spolupráca na lokálnej úrovni. "Jedným z dôvodov, prečo to u nás zatiaľ nefunguje tak, ako na Západe, je to, že ľudia sa priveľmi nezajímajú o druhých a veľmi spolu nekomunikujú," myslí si členka pražskej LETS komunity.
Na Slovensku sa alternatívne systéme začali objavivať v roku 2001. Veľa ľudí sa dostalo do zahraničia - na školenia a stáže v treťom sektore, odkiaľ priniesli nám dovtedy neznáme myšlienky. Keď sme však po LETS skupinkách začali pátrať, postupne vyšlo najavo, že viaceré z nich, aj mediálne známe, zmrazili svoju činnosť. Výnimkou je rodinná biofarma Mašekov Mlyn, alebo LETS systém v Zaježovej, ktorý sa ujal v komunite žijúcej na lazoch. Tie prosperujú aj vďaka odhodlaniu ľudí, ktorí sa rozhodli pre takýto spôsob života.

Boli, už nie sú
Trnavský spolok gazdovský už dnes nefunguje. Jeho zakladateľ Peter Klimeš v e-maile píše, že len dočasne. "Možno to chcelo viac úsilia, stále verím, že je to možné."
Trnavský LETS ponúkal pomerne príťažlivé služby, napríklad výučbu cudzích jazykov, opatrovanie, odvoz autom. Okrem služieb boli v ponuke aj veci - počítač, chladnička. Chýbal však dopyt.
"Ťažko povedať, prečo sa vytratil záujem," píše Klimeš. "Je to síce prirodzený spôsob obchodovania, ale exotický a netradičný. Na také niečo ľudia reagujú zdržanlivo. Priznávam však, že aj my 'zakladatelia' sme do toho nevložili toľko energie, ako by sa patrilo."
V Rajeckých Tepliciach sa podarilo v roku 2001 uviesť do chodu časovú banku, ktorá ako svetový unikát združovala najmä deti a mládež. Zuzana Poláčková, ktorá s myšlienkou prišla z dobrovoľníckeho pobytu v Anglicku, však odišla pomáhať do Afriky a dnes sa občianske združenie Kultúra snaží pomáhať vznikajúcim časovým bankám, ktoré vznikajú.

Ani nezakapal, ani nežije
Pri žiadostiach o rozhovor sa všetci odvolávajú na Róberta Zelníka: Stretnite sa s ním, on vie o alternatívnych ekonomických systémoch najviac. Cez telefón vypátrame počítačového grafika, ktorý založil Svojpomoc, LETS skupinu pôsobiacu v hlavnom meste a okolí. "Neviem, čo nové by som vám povedal, lebo systém momentálne neveľmi funguje. Nemôžem povedať, že by zakapal, ale ani veľmi nežije. Hoci skupinu sme založili v roku 2001, ešte stále je len v začiatkoch," hovorí Zelník. "Dostal som sa k tomu cez knihy, hneď ma to nadchlo. Rozhodol som sa, že idem do toho."
Systému nepeňažnej výmeny sa darí vtedy, ak môže fungovať v rámci uzavretej skupiny ľudí. Prirodzenou komunitou je dedina alebo jedna štvrť v meste. Skúste u nás, v krajine kde komunitný systém nažívania nemá tradíciu, nadchnúť pre vec všetkých svojich susedov. Priaznivci LETS žijú roztrúsení po celom meste. Peter Klimeš pripúšťa, že to má výrazný vplyv na fungovanie, ale dodáva, že dôležitejšia ako fyzická blízkosť členov, je tá duchovná. "Preto je aj v meste možné spojiť skupinu ľudí, ktorí sa pre vec zapália."
Svojpomoc funguje stále - ľudia sa stretávajú a vymieňajú si služby, hoci v zime máva pravidelne trochu útlm, aby na jar opäť ožila.

Peniaze sú dobré, vtip je v inom
Jednou z podmienok fungovania LETS sú komunity. Niečo, čo ľudí spája, či už lokalita, v ktorej bývajú, alebo spoločný záujem. Ideálne je, ak komunitu vytvárajú ľudia rôzneho veku, vzdelania, zručností. Vtedy si majú navzájom čo ponúknuť. Ak by bol každý tesár alebo programátor, akú protislužbu si ponúknu?
Bratislavskú Svojpomoc, ktorá má vlastnú menu "kopa", tvorí asi 50 ľudí rôzneho veku a záujmov. Spája ich alternatívne, ekologické zmýšľanie, hľadajú iné možnosti, ako fungovať v spoločnosti. "Nechceme nabúrať to, čo tu je, ale vývoj sa musí hýbať dopredu, preto skúšame niečo nové. Niekedy sa to uchytí a ukáže ako lepšie," hovorí.
Je LETS alternatívou, ktorá dokáže fungovať len popri dobre fungujúcom ekonomickom systéme, alebo by dokázala oficiálny systém úplne nahradiť? Róbert Zelník tvrdí, že LETS je len doplnkom a už sa mu ani nehovorí alternatívny. Názov „alternatívna ekonomika", ktorý sa používal na začiatku totiž vyvolával asociácie, že ide o niečo nelegálne, takže v súčasnosti sa vo svete používa skôr pojem „complementary currencies" (doplnkové meny).

Systém nepeňažnej výmeny dopĺňa oficiálnu menu tam, kde sa jej možnosti končia. Kde? "Ľudia sa dohodli, že budú používať len jeden menový systém, preto sme obmedzení. Oficiálne peniaze sú postavené na neobmedzenom raste a podporovaní súťaže, ale my nepotrebujeme medzi sebou vždy len súťažiť, niekedy potrebujeme aj spolupracovať. A na to sú doplnkové meny, ktoré kladú väčší dôraz na spoluprácu."
"S peniazmi nie je problém," súhlasí aj Trnavčan Peter Klimeš. "Peniaze sú ako prostriedok výmeny veľmi dôležité. Na ničom lepšom sa celý svet zatiaľ nedohodol. Vtip týchto malých alternatívnych hospodárstiev je však v tom, že fungujú, aj keď peniaze nie sú. A nejde o žiadnu dobročinnosť, prácu zadarmo, ani nejaké ekonomické šarlatánstvo."

Sekta? Nie, výmena práce
"Za sektu sme ešte považovaní neboli, ale s nedôverou sa stretávame," hovorí Zelník. Spomína na reakcie svojich známych, ktorí ho presviedčali, že toto nemôže fungovať.
Svojpomoc a vôbec filozofia LETS vychádza z toho, že každý človek má k dispozícii 24 hodín denne a všetky ľudské životy majú rovnakú hodnotu, teda aj práca jedného človeka má rovnakú hodnotu ako práca iného človeka. Lenže niekto pracuje pomalšie, niekoho prácu spoločnosť potrebuje viac ako inú, a to všetko musí systém rešpektovať. Rozdiely nesmú byť také extrémne ako v oficiálnej ekonomike.
"Je na členoch systému, ako sa dohodnú a koľko si za prácu zaúčtujú," hovorí člen Svojpomoci. Na lepšie vykreslenie filozofie LETS dodáva, že za prácu, ktorá nás nebaví, si máme zaúčtovať viac ako za robotu, ktorá nám prináša pôžitok navyše.
Ako vyzerá obchod v Svojpomoci? Prebieha cez databázu - zoznam ľudí a služieb, ktoré niekto ponúka alebo hľadá. Na internetovej stránke nájdete najčastejšie ponuku vyučovania nejakej zručnosti, ale aj ponuku na pečenie chleba alebo opravu počítača či bicykla.
Niekto ponúka postráženie bytu majiteľom, ktorí idú na dovolenku, alebo že poleje kvety. "Skúste si také veci zháňať oficiálne - sú primalé na to, aby z nich mal niekto biznis." Najprv sa treba prihlásiť do systému, zadať ponuky a prehľadať databázu služieb, či medzi nimi je taká, ktorú potrebujeme. Za prácu pošleme človeku trebárs virtuálnych desať kôp, ktoré si pripíše na účet. Môžeme nahliadať do výpisov z účtov ľubovoľného člena.

Tam, kde sa peniaze nedostanú
Róbert Zelník využíva rovnako nepeňažný aj peňažný spôsob obchodu. V práci ho neplatia kopami, ale peniazmi. Nerozmýšľa nad tým, či je oficiálny systém dobrý, alebo zlý. Skôr sa vždy pýta: "Je správne, že chceme používať iba jeden systém? Prečo práve v ekonomike by mal platiť monopol jedného platidla?"
Nadšenci LETS obhajujú myšlienku alternatívnych - "zelených" peňazí tým, že sú regióny, do ktorých sa normálne peniaze nedostanú. Aj tam žijú ľudia, ktorí by radi pracovali a mali nejaký prostriedok výmeny. LETS im ho umožňuje získať podľa vlastných možností. Veď miestom vzniku prvého LETS bola hladová dolina v Kanade, kde skrachovala veľká továreň a množstvo nešťastníkov skončilo na ulici.

Časová banka
Z pocitu tiesne vznikli aj časové banky. Ako dôkaz, že každý, aj človek v dôchodku, alebo nezamestnaný, či netalentovaný, je spoločnosti užitočný.
"Každá časová banka si musí zadefinovať, čomu má pomôcť. Tá naša mala okrem iného pomôcť výchove k dobrovoľníctvu," hovorí Zuzana Bieliková z občianskeho združenia Kultúra v Rajeckých Tepliciach. Na jej otvorenie využili aj peniaze, ktorými projekt časovej banky podporila britská ambasáda. "Ľudia boli nadšení aj vystrašení. Spontánne sem volali a chceli sa pripojiť," spomína projektová manažérka. Po ich vzore si skauti v Trstenej založili Dobrobanku.
V roku 2001 bola časová banka nominovaná na cenu pre projekty z oblasti rozvoja ľudských zdrojov, spolu s Volkswagenom či firmou Henkel.

Neviditeľné peniaze v hrsti
Za časovú jednotku "prašulák šikulák", ktorú deti získali hodinou poskytnutej služby, si mohli kúpiť inú službu, zaplatiť záujmové krúžky, tábory, alebo kúpiť niečo na vianočnom trhu. Možnosť kupovať za prašuláky bola dôležitá, lebo deti si zo začiatku mysleli, že si môžu zarobiť nejaké peniaze. Nechápali, že ich nebudú mať v rukách. Pýtali sa, či sa im na konte budú úročiť, či budú môcť ísť do mínusu.
"Až postupne sa prestali pýtať na svoj kredit. Chodili spontánne pomáhať, a o to išlo. Prostredníctvom časovej banky sme si vytvorili kapitál mladých ľudí, ktorí teraz spolupracujú s našou organizáciou," hovorí Zuzana Bieliková.

Banka ako poradca
Dnes si v rajeckej časovej banke služby za prašuláky nevymieňa nik, ale projektová manažérka nepripúšťa, že by to bol koniec: "Naším cieľom bolo naučiť mladých ľudí dobrovoľníctvu, ukázať im, že vedia niečo urobiť pre komunitu a že pocítia, akí sú potrební. A to sa splnilo." Banka teraz funguje na inej úrovni a občianske združenie Kultúra je koordinátorom, ktorý šíri túto myšlienku ďalej.
"Oslovujú nás komunitné nadácie, ľudia, ktorí robia s filantropiou, s rozvojom sociálneho kapitálu. Nedávno nás kontaktovala organizácia z Čiech, ktorá sa o nás dozvedela v Londýne." Záujemcom poskytnú softvérový program na vytvorenie vlastnej časovej banky. Výmenu služieb a pomoci v rámci komunity tu však momentálne nehľadajte.

U nás Západ nefunguje
Prečo sa lákavý systém na Slovensku nedokázal ujať? "Mám pocit, že sa snažíme importovať celý ten systém zo Západu, a on tu nefunguje," hovorí Zelník. Slovensko má inú mentalitu, inú kultúru aj podmienky, ktorým sa systém bezpeňažnej výmeny musí prispôsobiť. Ešte stále sme zvyknutí, že nám ktosi prikáže, čo máme robiť.
"LETS systémy sa snažia prebudiť občiansku aktivitu - nemusíme čakať na rozhodnutia politikov ani na granty, keď sami môžeme niečo urobiť vo svojom okolí." Lenže naša spoločnosť sa zrejme musí najprv prejesť konzumu a k potrebe fungovať aj inak, než len cez peniaze, musí prísť sama. Myšlienky inej ekonomiky zatiaľ pestujú a udržiavajú skupinky spriaznených duší, ktoré už prestali nadchýnať nové hyper- a supermarkety. "Nechápem, prečo by som si mal stále kupovať niečo nové," hovorí Zelník. Verí, že čas iného uvažovania ľudí ešte len príde zatiaľ ako hovorí, pripravuje pôdu.
Západ je pre alternatívne spôsoby fungovania oproti nám žičlivejší. "Prevažná väčšina tamojších obyvateľov už má vyriešené základné životné potreby," hovorí Zelník. Nestresujú sa tým, z čoho zaplatia šeky a majú čas rozmýšľať o tom, čo by sa dalo zlepšiť. Našinec má starosti, ako vyžiť.
Systém netradičnej výmeny služieb a tovaru bez peňazí je pôvodne určený práve pre chudobných ľudí bez peňazí, nezamestnaných alebo dôchodcov. "Tiež som si to myslel, ale zisťujem opak," tvrdí Zelník a dodáva, že človek musí vedieť tak či tak hospodáriť, nech sú to reálne alebo len fiktívne peniaze. V tomto sú všetky výmenné systémy rovnaké. Rozdiel je len v tom, kto na nich profituje."

Nočná mora bankárov
Doplnkové meny, ktorými sa platí v LETS systémoch, nepoznajú úroky. Tvorcom sa totiž nezdali opodstatnené. Ak sa členom komunity niečo nepozdáva, pokojne sa môžu odpojiť a založiť si vlastnú malú skupinu s vlastnými pravidlami. To sa v oficiálnej ekonomike nedá - ak máme pocit, že niekto tuneluje, nič s tým nenarobíme.
"Aj keď, aj tu sú možnosti," významne povie Zelník. V Dánsku, Nórsku a Rakúsku sa banky a bankári začali báť, keď obľuba doplnkových mien, ktoré boli predchodcami LETS systémov, stúpla. Začalo sa do nich zapájať čoraz viac rôznych ľudí, aj skutočných obchodníkov, a bankári si preto vylobovali oficiálny zákaz činnosti skupín nepeňažnej výmeny.

Či ste lazníci, alebo podnikatelia
Nik z členov LETS skupiny by sa nevzdal plateného zamestnania a nešiel sa živiť cez výmenný systém. "Zatiaľ na to nie sú podmienky, keďže doplnkovými menami nemôžeme platiť dane ani odvody," hovorí Zelník. „Otázka zoficiálnenia či vytvorenia vhodnej legislatívy u nás zatiaľ nie je aktuálna, do budúcna by však bolo vhodné s ňou počítať."
Je známe, že vlády vyspelých krajín podporujú fungovanie alternatívnych systémov, lebo utužujú komunitný život a často pomáhajú sociálne slabším.
"Všetci, bez ohľadu na to, či používame 'zelené peniaze', alebo oficiálne, by sme sa mali naučiť hospodáriť. Ak nám viac peňazí odteká ako priteká, niečo nie je v poriadku. Kasa musí fungovať, či ste podnikateľ, alebo žijete na lazoch," hovorí Zelník.

Prečo prišli s inou ekonomikou?
- Veľká časť svetovej populácie stratila prostriedky a schopnosti postarať sa sama o seba a stala sa závislou od jediného vysoko nestabilného ekonomického systému, ktorý pre jej stále narastajúcu časť nemá žiadny význam.
- Nedostatok národnej meny na bežnú hospodársku činnosť - výmenu tovarov a služieb - má za následok, že ľudia nemôžu normálne ekonomicky fungovať, vymieňať si tovary a služby, tak ako by chceli.
- Podobne je to aj v oblastiach s nižšími príjmami, na perifériách a v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou. Bežné modely pomoci týmto oblastiam znamenajú, že sa musia priniesť prostriedky na rozvoj oblasti zvonku, pričom miestne zdroje sa nevyužívajú. Pri inom ekonomickom modeli by sa práve miestne zdroje mohli efektívnejšie využívať.
- Pre mnohé neziskové organizácie nedostatok finančných zdrojov znamená, že sa musia začať správať ako podnikatelia, aby získali prostriedky na svoju vlastnú prevádzku, a nemôžu sa naplno venovať svojmu poslaniu, na ktoré vznikli.
- Lepšie využitie miestneho (ľudského, sociálneho aj prírodného) kapitálu.
- Chýba diskusia o iných spôsoboch, ako financovať verejné služby (nielen daňami a pôžičkami), ako ináč dávať peniaze do obehu (napr. bezúročný kredit a nie zúročený dlh).
- Chýba diskusia o tom, či HDP je najlepší ukazovateľ skutočného stavu spoločnosti.
- Vo svete existuje veľa príkladov, keď si ľudia vyššie uvedené problémy začali riešiť sami bez očakávania podpory z centra. Prečo sa nepoučiť?

Zdroj: vyhlásenie koordinačnej skupiny Iná ekonomika na www.inaekonomika.sk

Rozdiel medzi LETS a časovou bankou
LETS rovnako ako časové banky používa čas a výmenu ako jeden zo základných prostriedkov platby. Časové banky hodnotia čas každého rovnocenne. V LETS systéme každý člen sám stanovuje cenu svojej služby, ktorá sa odvíja od trhovej ceny.
Časové banky sú skôr doplnok organizácií - komunitných centier, škôl, nemocníc, klubov dôchodcov. LETS buduje alternatívnu ekonomiku.
Podľa www.inaekonomika.sk

Autor: Text: DENISA VOLOŠČUKOVÁ / Foto: MIROSLAVA CIBULKOVÁ