Slovenský eurokomisár Ján Figeľ (hore tretí sprava) si v novej komisii Josého Manuela Barrosa musí svoje miesto ešte vydobyť - v jeho rezorte únia nemá priame právomoci.
FOTO - REUTERS
Bruselskí analytici sú zatiaľ zajedno: prvý slovenský eurokomisár v Bruseli nie je v Európskej komisii Josého Manuela Barrosa žiadna ťažká váha. V jeho rezorte kultúry, vzdelávania, športu a jazykov nemá posledné slovo únia, ale členské štáty.
V kanceláriách 45-ročného komisára Jána Figeľa na desiatom poschodí v budove Berlaymont na Schumanovom námestí to však nevidno. Tím, ktorý Figeľovi kryje chrbát, je v jednom kole. Z porady na poradu, z brífingu na brífing, od spisu k spisu. Podklady, stanoviská, prejavy. Po anglicky a francúzsky, ale aj po nemecky a slovensky.
"Roboty máme nad hlavu," hovorí vicešéfka Figeľovho kabinetu Margarida Gameirová. Na nadčasy sa nesťažuje. "Od nevidím do nevidím to snáď bude iba v zime," dodáva s úsmevom portugalská ekonómka, ktorá v únii robí už sedemnásty rok.
Ani treťoradá, ani druhoradá
Aj keď vo Figeľovom rezorte únia nemá žiadne priame právomoci, necíti sa ako outsider ani slovenský komisár: "V Barrosovej komisii moja agenda nebude nejaká treťoradá alebo druhoradá, ale jedna z centrálnych."
V rozhovore pre SME sa to Figeľ snaží doložiť výpočtom podskupín komisárov, ktorých je členom: pre Lisabonskú stratégiu, ktorá má z únie raz urobiť svetovú jednotku; pre komunikáciu s občanmi; ľudské práva a základné slobody.
Deväť národností
Ľudí, ktorí Figeľovi pomáhajú v rozhodovaní, nie je veľa: sedem odborných pracovníkov (takzvaní členovia kabinetu), osobný asistent, sedem sekretárok a dvaja dokumentaristi. Na viac nemá nárok žiaden z 25 komisárov - bez ohľadu na to, za aký rezort zodpovedá.
"Máme tu deväť národností," zdôrazňuje riaditeľ Figeľovho kabinetu Miroslav Adamiš, ktorý do vlaňajška viedol slovenské zastúpenie v únii. Teraz je najvyššie postaveným slovenským úradníkom v Bruseli.
Medzi sebou Figeľov kabinet toľkými jazykmi nehovorí. "Keď máme stretnutia kabinetu ako celku, tak po anglicky. Ináč je to individuálne - mne sa rovnako dobre komunikuje v nemčine alebo angličtine," hovorí Eva Wenigová, ktorá predtým rovnako pracovala na slovenskom zastúpení. "Iným je zasa bližšia francúzština než angličtina. Možno tu však počuť všetky európske jazyky."
Odborníci na všetko
Jazykové znalosti však k práci, o ktorú sa každých päť rokov pred nástupom novej komisie bijú stovky záujemcov, zďaleka nestačia.
Okrem rezortu "svojho" komisára musia členovia kabinetu pokrývať i všetky ostatné. Európska komisia totiž rozhoduje ako kolégium a Figeľ tak musí mať fundovaný názor aj na rybolov či subvencie pre regionálne letiská. "Kabinet mu preto musí pripraviť podklady a analyzovať materiály spadajúce do iných oblastí," zdôrazňuje Adamiš.
A tak napríklad Peter Javorčík, ktorý do komisie tiež prešiel zo slovenskej misie v Bruseli, má v kabinete na starosti nielen tlmočníctvo, ale musí Figeľovi vedieť poradiť aj v menových, daňových či colných otázkach.
"Je to komplikované, ale veľmi zaujímavé. Komisia je veľká administratívna džungľa: veľa aktérov z rôznych kultúr a krajín, taký multikultúrny prepletenec," hovorí Javorčík.
Pri výbere tímu musel Figeľ podľa Adamiša dodržať prísne pravidlá. Podľa nich napríklad pre slovenského komisára nemôžu pracovať samí Slováci. Tých mohol Figeľ vziať maximálne polovicu. To platí i pre podiel mužov a žien či externých a unijných expertov.
Päť kíl žiadostí
"Lákala ma možnosť byť priamo pri tom," vysvetľuje Pinuccia Continová. V kabinete je expertkou nielen na otázky prekladateľstva a jazykovej politiky, ale i vedy, rozvoja, informatiky či energetiky. "Zatiaľ ide skôr o krátke uzávierky a povinné termíny než vzrušené debaty," berie s úsmevom ilúzie budúcim adeptom Talianka, ktorá je v únii už 14 rokov.
O miesta v 25 kabinetoch je pritom mimoriadny záujem nielen medzi "eurokratmi". Väčšie renomé majú snáď len hovorcovia komisie. "Žiadosti o zamestnanie vážili päť kilogramov," spomína Figeľ.
Mnohí záujemcovia prácu priamo pre komisárov spájajú s odrazovým mostíkom na zaujímavé vedúce miesta. Tie sa síce zďaleka nepošťastia všetkým, ale daň za ambície pracovať "v centre moci" za to platia všetci: neustály stres a dlhé nadčasy.
Do noci
"Cez týždeň tu často zostávam dosť dlho do noci," prezrádza nemecký právnik Bernd Bievert. U Figeľa má na starosti kultúru a šport, ale i legislatívne otázky či problematiku hospodárskej súťaže a vnútorného trhu. "Spisy si občas beriem domov i na víkend," priznáva Bievert, ktorý pri komisii pracuje šiesty rok. V minulosti patril k úradníkom, ktorí v mene únie rokovali o slovenskom členstve. "Pri rokovaniach som poznal pána Figeľa a naučil som sa vážiť si ho," hovorí Biervert plynulou slovenčinou. "Tu viem od matky," vysvetľuje prekvapeným návštevníkom.
Figeľov eurospeak
Sám Figeľ svoj rezort popisuje ako "také ľudské portfólio, lebo sa priamo dotýka jednotlivcov, občanov", no to by mohol zrejme podpísať každý z jeho 24 kolegov a kolegýň - komisárov. Aj to, že chce, aby práve jeho oblasť patrila k "vážnym, prínosným a proaktívnym, kde budeme nielen popisovať problémy, ktoré existujú alebo sa prehlbujú".
Takzvaný eurospeak plný dutých fráz si už Figeľ veru osvojil veľmi dobre. Ako hlavné problémy svojho rezortu označuje prekážky pre mobilitu mladých ľudí, doping v športe a nedostatok záujmu o spoluprácu v kultúre. Tieto "mnohorozmerné fenomény" podľa Figeľa majú vplyv na vedomie, svedomie, identitu, vnímanie Európy ľuďmi vnútri a zvonku.
Boj o mozgy
Latku si Figeľ aj tu nasadil pomerne vysoko. Chce so svetom bojovať o európske mozgy, ktoré odchádzajú za lepším do zámoria. Spolu so šéfom komisie Barrosom sa preto usiluje o vytvorenie Európskeho priestoru vzdelávania: "Ten je veľmi dôležitým predpokladom pre vyššiu konkurencieschopnosť Európy." Preto Figeľ chce ešte voľnejší pohyb pre európskych učňov, študentov aj pracovníkov vnútri únie.
Autor: David Zelinger, Brusel
