Pri nízkokvalifikovanej, "ľahko zameniteľnej a nahraditeľnej" pracovnej sile, najmä ak jej ponuka výrazne prevyšuje dopyt po nej, "môže pôsobiť aj ľubovôľa zamestnávateľa", teda jeho snaha maximalizovať svoj zisk aj prostredníctvom nadčasov a podobne.

"Na druhej strane pribúda vysokokvalifikovaných kreatívnych pracovníkov, ktorých životným štýlom a krédom je pracovať 'viac'," hovorí. Táto podľa nej často "dobrovoľná" práca či aspoň čas trávený v zamestnaní je "akoby súčasťou 'dobrej' firemnej kultúry, dôležitý prvok imidžu firme lojálneho a individuálne schopného zamestnanca..." (joč)