FOTO - ARCHÍV SME
BRATISLAVA - Zamestnanci v krajinách strednej a východnej Európy odpracujú za týždeň viac hodín ako zamestnanci v krajinách západnej alebo severnej Európy, a to niekedy aj o päť hodín. Naznačuje to štatistika zamestnanosti za druhý štvrťrok 2004, ktorú prednedávnom vydal európsky štatistický úrad Eurostat.
"Určite to nie je špecifikum tranzitívnych krajín. Predpokladáme, že USA a Japonsko by boli ešte pred nami," povedal hovorca ministerstva práce Martin Danko.
Európska únia o dĺžke pracovného času diskutuje už pomerne dlho. Dosiaľ k dohode nedospela, pretože štáty nie sú zajedno. No aj niektoré z tých, kde je pracovný čas kratší, majú v úmysle zmeniť stratégiu. Napríklad francúzska vláda mieni uvoľniť 35-hodinový pracovný týždeň a umožniť tak zamestnancom v súkromnom sektore pracovať dlhšie.
Sociologička Monika Čambáliková si myslí, že väčšina Slovákov v skutočnosti pracuje ešte dlhšie ako 40,8 hodiny týždenne. Čerstvé výsledky celoslovenského výskumu, ktorý urobil Sociologický ústav SAV, podľa nej hovoria, že 65 percent opýtaných pracuje týždenne 40 až 49 hodín, 13 percent 50 až 59 hodín a takmer 9 percent viac ako 60 hodín.
Prezident odborov Ivan Saktor to pripisuje najmä tomu, že "na Slovensku sú extrémne nízke mzdy". "Ak zamestnanci chcú uživiť svoje rodiny, ťažko odolávajú tlaku zamestnávateľov na veľký rozsah nadčasovej práce," hovorí. A ak podľa neho k tomu pripočítame aj extrémne vysokú nezamestnanosť, "ťažko sa čudovať tomu, že slovenský zamestnanec je ochotný robiť od vidím do nevidím".
Generálny riaditeľ asociácie zamestnávateľov František Bruckmayer si myslí, že hospodársky vyspelé krajiny únie majú v priemere kratší pracovný čas ako u nás aj preto, lebo sociálny dialóg tam má dlhšiu tradíciu a odbory sú silnejšie.
Za najvyspelejšími krajinami Európy zaostávame aj podielom zamestnaných na skrátený úväzok. Slovensko je - ani nie s troma percentami - dokonca krajinou s najnižším podielom "neplnoúväzkových" zamestnancov vôbec.
"Pracovný pomer na kratší pracovný čas sa u nás výraznejšie neujme dovtedy, kým sa nebude dať z príjmu z neho vyžiť," mieni Čambáliková.
Saktor si to vysvetľuje aj tým, že človeka, ktorý je zamestnaný na menej ako 20 hodín týždenne, Zákonník práce "prakticky" nechráni.
"Inštitút skráteného úväzku nemá na Slovensku takú tradíciu ako vo vyspelých krajinách," hovorí Bruckmayer. Väčšina Slovákov, myslí si, pristupuje k trvalému pracovnému úväzku ako ku garantovi istoty, čo podľa neho pochádza zo socializmu, keď štátna organizácia bola hlavným živiteľom. "Tejto psychickej bariéry sa zbavujeme iba pomaly." Podiel na tom podľa neho má aj to, že internetizácia práce u nás postupuje pomalšie ako v okolitých krajinách.
Odpracované hodiny za týždeň
krajina počet hodín
Česko 42,2
Lotyšsko 41,8
Poľsko 41,0
Maďarsko
Slovensko 40,8
Slovinsko 40,2
Estónsko 39,9
Rakúsko 39,9
Malta 39,3
Portugalsko 39,1
Španielsko 38,5
Taliansko 38,2
Litva 38,1
Írsko 37,1
Fínsko 37,1
Belgicko 36,9
Francúzsko 36,7
Veľká Británia 35,5
Švédsko 35,3
Dánsko 34,9
Holandsko 31,3
Priemerný počet odpracovných hodín za týždeň za 1. polrok 2004
Zdroj: Main results from the EU Labour Force Survey "Labour market latest trends" - 2nd quarter 2004 data, European Communities, 2005. Prepočet SME.
Ako sa možno brániť?
Zamestnanci, ktorých zamestnávateľ núti pracovať viac, ako určuje Zákonník práce, majú niekoľko možností, ako sa ich tlaku brániť.
* V prvom rade znalosťou Zákonníka práce. Ten, koho prijímajú do zamestnania, má vedieť, že to, čo bude robiť, akú mzdu bude poberať, či pracovný čas zamestnávateľ musí uviesť v pracovnej zmluve.
* Zamestnanec, ktorý to, ako s ním zamestnávateľ zaobchádza, považuje za nesprávne či dokonca nezákonné, môže požiadať o pomoc odborovú organizáciu.
* Nato, že zamestnávateľ pracovnoprávne predpisy nedodržiava, zamestnanec môže upozorniť príslušný inšpektorát práce.
(joč)
Autor: JOZEF ČAVOJEC
