BRATISLAVA - Predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ján Langoš včera vyhlásil, že registračné protokoly, ktoré viedla ŠtB, sú pravé a nedajú sa spochybniť. Na fakte evidencií ŠtB bol totiž podľa neho postavený aj lustračný zákon prijatý v roku 1991. "Osoba, ktorá bola evidovaná ako tajný spolupracovník, nemohla vykonávať verejnú funkciu. Ústavný súd v roku 1992 potvrdil hodnovernosť evidencií," povedal Langoš. Zákon o pamäti národa ukladá ústavu povinnosť zverejniť evidencie v registračných protokoloch "so zjavným zámerom verejnej kontroly".

Evidencie sú podľa Langoša "hodnoverným historickým dokumentom". Tajný spolupracovník ŠtB mohol byť zaevidovaný až po splnení troch podmienok. Musela byť overená jeho hodnovernosť, musel súhlasiť so spoluprácou a písomný súhlas musel dať náčelník odboru, náčelník správy alebo minister vnútra.

"Celý tento postup bol kontrolovaný minimálne dvoma nadriadenými a príslušným orgánom komunistickej strany. Opak tohto faktu evidencie musí dokázať príslušná osoba," povedal Langoš.

Príslušník ŠtB, ktorý by podvádzal, riskoval veľmi vážne postihy. "Orgány KSS, príslušníci ŠtB netušili, že prísne tajné evidencie budú raz zverejnené. Toto sú dôvody, ktoré pre nás dostatočne potvrdzujú hodnovernosť evidencií."

Ako agenta zaevidovala ŠtB aj gréckokatolíckeho biskupa Jána Hirku, ale až v novembri 1989. Hirku evidovali predtým na inom mieste od 17. 11. 1970 ako nepriateľskú osobu, potom jeho zväzok uložili 17. 11. 1989 do archívu. Vzápätí ho 24. 11. 1989 zapísali ako agenta.

Ako kandidát tajnej spolupráce bol zasa vedený 17 rokov trnavský arcibiskup Ján Sokol. V apríli 1989 ho preregistrovali na agenta. Pri jeho mene je však napísané, že zväzok, ktorý naňho evidovali, je zničený.

"Fakt evidencie je nespochybniteľný, ani som ho nikdy nespochybnil," povedal Langoš. Najmä to, že boli takto zaregistrovaní v roku 1989, však podľa neho vyvoláva veľa otáznikov. "Zvodky, hlásenia operatívy svojim nadriadeným z roku 1989 sú ešte stále v depozite SIS, budeme ich mať do mesiaca, možno do dvoch."

Langoš včera povedal, že najvyššia forma spolupráce bol rezident, ktorý samostatne plnil úlohy ŠtB a mohol riadiť agentov. Po rezidentovi to bol informátor, človek, ktorý bol ideologicky presvedčený o správnosti komunistického režimu, a až potom bol agent. (mož)