1796 -- v Brezovej pod Bradlom sa narodil národný a kultúrny pracovník Samuel Jurkovič, učiteľ, organizátor ochotníckeho divadelníctva, družstevníctva, národný buditeľ. Zostavil niekoľko učebníc: Prírodopis pre školy, Dejepis cirkevný a kroniku Bibliographiae Rectorum Scholae Evangelicae..., venoval sa písaniu poézie: zbierky Zvestoň čili Orel Nitranské Tatry navštevující a prispieval do Slovenských pohľadov, Obzoru, Cirkevných listov a i. Spolu s J. M. Hurbanom založil Slovenské národné divadlo nitranské v Sobotišti. Jeho najvýznamnejším činom bolo založenie prvého svojpomocného družstva Gazdovského spolku v Sobotišti, ktoré bolo prvým úverovým družstvom v Európe. Jeho dcéra Anna, ochotnícka herečka, sa stala manželkou J. M. Hurbana. Jurkovič zomrel 13. júla 1873 v Brezovej pod Bradlom.
1910 -- v Trnovci sa narodil literárny historik a bibliograf Imrich Kotvan, pracovník Univerzitnej knižnice v Bratislave. Venoval sa bernolákovskému obdobiu: Juraj Fándly, Bernolákovci, Ján Hollý, Bibliografia bernolákovcov. Uznávaný expert v inkunabulistike: Inkunábuly so slovenskými vzťahmi, Inkunábuly na Slovensku. Zomrel 21. marca 1984 v Bratislave.
1914 -- v Odese na Ukrajine sa narodil literárny vedec, estetik a historik, organizátor vedeckého života Mikuláš Bakoš, zakladateľ slovenského literárnovedného štrukturalizmu. Detstvo prežil v Odese, študoval v Trnave a na pražskej a bratislavskej filozofickej fakulte. Od r. 1943 pracovník Literárnovedného ústavu SAV, od r. 1964 riaditeľ Ústavu svetovej literatúry a jazykov SAV. Spoluzakladateľ Slovenskej literárnovednej spoločnosti (1958) a časopisov Kultúrny život (1946) a Slavica slovaca (1966). Organizátor a teoretik nadrealizmu. V r. 1965 inicioval konferenciu o avantgarde, z ktorej vyšiel zborník Avantgarda 38. Ďalšie dielo: Problémy literárnej vedy včera a dnes, Teória literatúry, Vývin slovenského verša a i. Zomrel 20. júna 1972 v Bratislave.
---------------------------------------------------------------------
1881 -- v Petrohrade zomrel ruský spisovateľ Fjodor Michajlovič Dostojevskij, zakladateľ moderného psychologického románu. V ideovej orientácii jeho tvorby sa odrazilo presvedčenie, že sociálnu spravodlivosť nemožno nastoliť cestou revolúcie ani sledovaním západných buržoáznych vzorov, ale v obrate ku kresťanskej láske, pokore a v sebaobetovaní. Najvýznamnejšie diela: Biedni ľudia, Ponížení a urazení, Zápisky z mŕtveho domu, Zločin a trest, Idiot, Bratia Karamazovci. K jeho dielu ako inšpirácii sa hlási moderná literatúra 20. stor. Narodil sa 11. novembra 1821 v Moskve.
