Podľa študentov je jedným z najväčších problémov vysokých škôl zastarané vybavenie učební a laboratórií. Niektoré školy sa snažia prilepšiť si pomocou grantov a sponzorov. Na snímke je laboratórium skla Trenčianskej univerzity A. Dubčeka, ktoré patrí vo výskume skla medzi jedinečné na Slovensku. FOTO - TASR |
Prestanú uvažovať o štúdiu na vysokej škole
Túto možnosť by podľa štúdie Ústavu informácií a prognóz školstva po zavedení čiastočnej finančnej spoluúčasti študentov využili tri percentá žiakov stredných škôl a štyri percentá sa radšej ani nepokúsia uchádzať o štúdium.
Veľké obavy zo zavedenia školného má 15 percent študentov stredných škôl.
Vyštudujú, aj keď si za školu budú musieť platiť
Tretina - 32 percent oslovených respondentov z radov stredoškolákov je presvedčených, že aj po zavedení školného vyštudujú. Spoliehajú sa na peňažnú výpomoc od rodičov (74 percent) a vlastnú prácu (61 percent). Tretina študentov by si zobrala študentskú pôžičku a o niečo viac ako tretina by sa snažila vo svojich výdavkoch uskromniť. Štvrtina respondentov počíta s pridelením sociálneho štipendia.
Radšej pôjdu študovať do zahraničia
Až 36 percent študentov uvažuje, že po zavedení školného budú radšej študovať na vysokej škole v zahraničí, ako platiť za štúdium u nás.
Aby sa aj vlk najedol, aj ovca ostala celá
Zvyšní záujemcovia o štúdium na vysokej školy, čo je asi desatina študentov, sa budú snažiť vyriešiť to nejakým kompromisom: napríklad sa budú snažiť študovať diaľkovo, popri práci, alebo sa uspokoja len s bakalárskou formou štúdia a na magisterské nepôjdu.