Takmer dve tretiny študentov počas semestra pracujú a polovica z nich pracuje po celý rok, teda aj v čase prázdnin. Minister školstva Martin Fronc hovorí, že z toho, čo si vysokoškoláci zarobia cez letné prázdniny, si môžu hradiť školné. ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR |
Takmer 58 percent študentov počas semestra pracuje. Väčšina z nich, 51 percent, pracuje po celý rok. Takmer tretina študentov pracuje iba cez prázdniny a približne desatina študentov nepracuje vôbec.
Priemerne si študent za mesiac práce zarobí počas semestra 4140 korún, ale cez prázdniny je táto suma značne vyššia. Za jeden prázdninový mesiac si totiž vysokoškolák zarobí v priemere 13 600 korún. Cez prázdniny si tak môže podľa ministra Fronca vysokoškolák zarobiť presne toľko, ako bude najvyššie ročné školné - 26 000 korún.
Viac ako polovica pracujúcich študentov pracuje najmä preto, aby si prilepšila. Pre pätinu študentov je práca popri štúdiu získavaním praxe, ale, samozrejme, aj zárobkom. 21 percent študentov si zase myslí, že bez vlastného zárobku by nemali dosť peňazí.
Podľa štúdie je dôležité, že práca popri štúdiu prakticky nevplýva na študijné výsledky študentov. Takmer polovica študentov tvrdí, že práca neovplyvňuje výsledky ich štúdia. Asi tretina vníma svoje výsledky kvôli práci o čosi slabšie. Výrazne slabšie výsledky kvôli nej priznáva len šesť percent študentov a iba dve pecentá museli kvôli práci opakovať ročník. Sedem percent študentov dokonca vníma prácu ako pozitívne pôsobiacu na svoje študijné výsledky.
Sociológ Peter Ondrejkovič:
"Uvádzať ako argument v prospech školného, že študenti si cez prázdniny zarobia na najvyššie ročné školné, je zavádzajúce. Predovšetkým nie všetci študenti môžu a nie všetci chcú cez prázdniny 'zarábať'. Počas dvoch mesiacov sa to spravidla aj málokomu podarí. Navyše prázdniny majú slúžiť na regeneráciu síl, ale i medzinárodným kontaktom, cestovaniu a poznávaniu krajín, zdokonaľovaniu sa v jazyku, športu a turistike, napĺňaniu celoročných študentských snov a v nie poslednom rade sú tu ešte i prázdninové praxe, ktoré sú neraz súčasťou výučby.
Skutočnosť, že si študenti dokážu zarobiť počas prázdnin na prilepšenie, je v poriadku. To sa však nemôže stať súčasťou povinností študentov, s ktorými autori reformy počítajú."
Priemerný zárobok študentov
jednotlivých univerzitných miest
Mesto | Zárobok | Zárobok |
cez semester | cez prázdniny | |
(priemer v Sk) | (priemer v Sk) |
Bratislava | 5730 | 18 160 |
Trnava | 5060 | 16 910 |
Nitra | 1520 | 9780 |
Trenčín | * | 10 160 |
Žilina | 1950 | 10 640 |
Banská Bystrica | 2920 | 16 050 |
Banská Štiavnica | * | * |
Prešov | * | 12 850 |
Košice | 2090 | 6020 |
* kvôli malému súboru respondentov
nebola štatistika vierohodná