To všetko má podľa ministra školstva Martina Fronca priniesť čiastočné spoplatnenie vysokoškolského štúdia, o ktoré sa pokúša od nástupu do funkcie.

Aby ukázal, že ide o dobrý krok, dal si vypracovať štúdiu od Ústavu informácií a prognóz školstva, ktorá hovorí o tom, ako si dnes žije slovenský vysokoškolák a ako pocíti čiastočné spoplatnenie štúdia.

Podľa štúdie so zavedením školného súhlasí necelých 30 percent vysokoškolákov pod podmienkou, že bude fungovať efektívny systém pôžičiek a štipendií. Ďalších 22 percent s platením školného súhlasí, ak prinesie skvalitnenie výučby. Proti zavedeniu školného je 56 percent oslovených študentov, teda viac ako polovica. "To, že viac študentov je proti spoplatneniu ako za jeho zavedenie, je prirodzené," myslí si hovorkyňa ministerstva školstva Monika Murová. "Nikto predsa nepovie, že chce platiť za niečo, za čo sa doteraz platiť nemuselo."

Poukazuje však na prieskum agentúry Polis Slovakia z novembra 2004, podľa ktorého je takmer 60 percent Slovákov za čiastočné spoplatnenie vysokoškolského štúdia, ak sociálne slabší študenti budú mať také kompenzácie, aby aj oni mohli študovať. "Reforma vysokého školstva zavádza účinný sociálny systém, ktorý umožní študovať všetkým, aj tým, ktorí si to dnes nemôžu dovoliť," tvrdí minister školstva Martin Fronc.

O zavedení školného sa začína diskutovať aj v Nemecku či susedných Čechách. Český sociológ P. Matějů napríklad hovorí, že "šanca dieťaťa z robotníckej rodiny vyštudovať vysokú školu je vo vyspelých krajinách, kde sa platí vysoké školné, ale existujú rozsiahle programy pôžičiek, štipendií a podpôr, dvakrát väčšia ako v Českej republike, kde síce nie je zavedené školné, ale študovať na vysokej škole je umožnené len polovici tých, ktorí o to majú záujem".

Hoci výsledky štúdie ÚIPŠ vyznievajú optimisticky (veľké obavy zo zavedenia školného má len 15 percent študentov), už dnes takmer 60 percent študentov počas štúdia pracuje, aby si mohlo zarobiť na školu, bývanie, stravu či skriptá, a takmer 85 percent rodičov svojim deťom počas štúdia finančne pomáha.

Sociológ Peter Ondrejkovič výsledky štúdie spochybňuje. "Bez uvedenia výberového súboru a jeho štruktúry ťažko povedať, či sú prezentované údaje platné. Rovnako otázna je aj ich spoľahlivosť, ktorá závisí od toho, kedy sa zisťovanie uskutočnilo a či bolo opakované," hovorí. Podľa neho je vysoko pravdepodobné, že v rôznych častiach školského roka budú odpovede respondentov rozdielne. "Údaje, ktorým pripisujeme taký veľký význam a opierame sa o ne pri takých vážnych rozhodnutiach, ako je navrhovaná reforma, musia spĺňať kritériá platnosti, spoľahlivosti a významnosti," podotýka.

V dnešnej prílohe prinášame výsledky štúdie, ktorú vypracoval ÚIPŠ. Aby pohľad na ne nebol jednostranný, ponúkame k nim komentár sociológa Petra Ondrejkoviča, dekana Fakulty sociálnych vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.