Tajná služba sa tak rozhodla pod tlakom amerického Senátu. Ten sa neuspokojil s tým, že sprístupnila len akty tých špiónov, ktorí boli obvinení z vojnových zločinov. V nedeľu tajná služba pripustila, že pod príslušný zákon z roku 1998 spadajú aj materiály o špiónoch, ktorí nie sú obviňovaní z vojnových zločinov.
Spor medzi americkým Kongresom a CIA trvá už tri roky. Podľa zákona z roku 1998 sú úradníci povinní sprístupniť materiály o osobách, ktoré sa podieľali na nacistických zločinoch. V ostatných prípadoch sa CIA bránila tým, že špióni neboli z ničoho obvinení. Do spisov tak mohla nahliadnuť len pracovná skupina, ktorá musela najprv dokázať, že podozrenie je opodstatnené. To celú procedúru zdržovalo. Senátor Mike DeWine, jeden zo spolutvorcov zákona, však vyzval šéfa CIA Portera Gossa, aby to zmenil.
Tajná služba by teraz mala sprístupniť stovky tisíc strán, ktoré okrem iného obsahujú materiály o dohode s bývalými členmi jednotiek SS a Hitlerovej strany NSDAP a ich špionážnej činnosti v bývalom Sovietskom zväze.
Podľa denníka New York Times tieto informácie potvrdia oveľa užšiu spoluprácu s nacistickými špiónmi, ako sa doteraz predpokladalo. Už cez víkend sa v denníku objavili obvinenia, že tajná služba síce poskytuje informácie o nacistoch, ale len keď sa neviažu na obdobie po druhej svetovej vojne. CIA tieto správy poprela. "CIA nezadržuje žiadne informácie o úradníkoch, agentoch alebo kolaborantoch z nacistického Nemecka," povedal hovorca.
Tajná služba už zverejnila viac ako milión strán zo svojich archívov. Vyplynulo z nich, že mala kontakt s osobami, o ktorých sa neskôr zistilo, že sú vojnoví zločinci. CIA podľa týchto dokumentov napríklad naverbovala a využívala piatich asistentov nacistického pohlavára Adolfa Eichmanna. (mim, tasr)
