Nejde už len o Košice a Bratislavu ako kedysi, ale aj o menšie mestá.
"Týka sa to celého Slovenska," hovorí sociológ Ľubomír Falťan zo Slovenskej akadémie vied, podľa ktorého sa ľudia sťahujú najmä do obcí dobre prepojených s mestom, "aby mohli užívať výhody vidieku i mesta zároveň".
Mešťanov lákajú na vidiek najmä lacnejšie pozemky. V Trenčíne sa napríklad cena za štvorcový meter pohybuje až do 1400 korún, v susednej Trenčianskej Turnej, kde minulý rok obyvateľov pribúdalo, sú pozemky o polovicu lacnejšie.
Výhodou vidieka je nielen lepšie životné prostredie, ale aj samotné obce sa snažia nových ľudí lákať rôznymi úľavami.
Stredne veľké slovenské mestá tak ročne strácajú stovky obyvateľov. Napríklad Prievidza evidovala ku koncu roku až o 627 obyvateľov menej ako v roku 2003, hoci v meste sa narodilo o 160 ľudí viac, ako umrelo. Počas minulého roka sa však z Prievidze odsťahovalo takmer tisíc ľudí, prisťahovalo sa ich necelých štyristo.
Podobná situácia bola aj v Žiline, Trenčíne, Poprade, Zvolene alebo Nitre. V Prešove zaznamenali za posledné tri roky pokles dokonca o 2500 obyvateľov. Naopak obce v blízkosti miest obyvateľov skôr získavali.
Demograf Róbert Antl potvrdzuje, že za vyľudňovanie miest môže nielen starnutie obyvateľstva a sťahovanie ľudí za prácou, ale aj "pokračujúci proces suburbanizácie, teda sťahovanie mestského obyvateľstva na vidiek".
Falťan si myslí, že úbytok mestského obyvateľstva súvisí aj so zvyšujúcim sa životným štandardom. "Čím väčšie mesto, tým viac bohatších, ktorí si môžu dovoliť stavať rodinné domy na vidieku," hovorí.
Prisťahovalci však väčšinou vytvárajú nové luxusné štvrte, ktoré nemajú pôvodný vidiecky charakter. Tieto satelitné štvrte sa často správajú ako samostatné celky a nezúčastňujú sa na živote obce. "Vedľa seba tak žijú dve spoločenstvá - pôvodné a nové, čo samozrejme môže spôsobovať aj isté konflikty," povedal Falťan.
