Stalo sa tak necelé dva roky po začatí vysielania pre verejnosť.

Televízory malo pred päťdesiatimi rokmi len málo ľudí, ale záujem o nich rástol. Zopár dní pred hokejovým stretnutím výberu Prahy a celkom Leksandu sa vraj po televízoroch v pražských predajniach len zaprášilo. Doma malo "vymoženosť modernej techniky" len niekoľko šťastlivcov, ale tisícky divákov mohlo zápas sledovať v divadlách, na estrádnych pódiách či na ďalších verejne prístupných miestach. Od mikrofónu ich po prvý raz pozdravili Vít Holubec a Jozef Valchář, ktorých si televízia vtedy vypožičala z armádneho rozhlasu. Vlastná športová redakcia začala vznikať takmer o rok neskôr.

Mužstvo Prahy, ktoré bolo až na zopár výnimiek rovnaké s reprezentačným výberom, malo raketový nástup a po deviatich minútach viedlo už 4:0. Ako prvý rozjasal divákov útočník Vlastimil Hajšman, ktorý nakoniec k výhre 7:2 prispel hetrikom. Zo zápasu mali televízni diváci pôvodne vidieť len dve tretiny, avšak po nadšených telefonátoch počas prenosu sa vysielalo celé stretnutie.

Denník Československý šport opísal historickú premiéru takto: "Obrazový materiál, zachytený televíznymi kamerami, bol priamo na zimnom štadióne režijne spracovaný a prenášaný do televízneho vysielača. Kamery zachytávali nielen celkové pohľady na hraciu plochu, ale aj detaily hry, najmä pred bránkami, ktoré nemôže väčšina divákov na tribúnach ani dobre pozorovať."

Už o niekoľko dní neskôr pripravila Československá televízia svojim divákom ďalší bonbónik, keď vysielala prípravné stretnutie reprezentačného celku s Kanadou, považovanou vtedy za najlepšie mužstvo na svete. Československí hokejisti potešili fanúšikov remízou 3:3.

(čtk)