Riaditeľ športového areálu na Štrbskom Plese Dušan Chalupka pod neupravenými mostíkmi, ktoré sa týčia nad strediskom ako betónové pomníky. FOTO - AUTOR (4)
Na budúci týždeň si pamätníci klasického lyžovania pripomenú 35 rokov od organizovania majstrovstiev sveta v Areáli snov na Štrbskom Plese. Deväťdňový šampionát (14. - 22. 2. 1970) predstavuje najvýznamnejšie lyžiarske podujatie pripravené u nás, denne ho navštevovali desiatky tisíc divákov. Neskoršie mali Vysoké Tatry pravidelné miesto v kalendári Svetových pohárov, ale v posledných rokoch sa zo Štrbského Plesa vytratili skoky, potom behy a po posledných pretekoch v roku 2002 aj severská kombinácia. Areál snov, ktorý bol pýchou československého a neskôr slovenského klasického lyžovania, je dnes v troskách. Veľký a stredný mostík sa týčia nad strediskom ako betónové pomníky - neskáče sa na nich.
Ziskové zariadenia sú sprivatizované
Pre Tatranca Dušana Chalupku sú majstrovstvá sveta 1970 najväčším športovým zážitkom. "Ako osemnásťročný študent som vtedy robil technika pod skokanskými mostíkmi. Pochodil som kus sveta a tvrdím, že diela architektov Kramára a Šprláka v tom čase predbehli dobu. Areál snov skopírovali potom vo švédskom Falune a doplnením s krytou športovou halou svoje centrum ešte zdokonalili," uviedol Chalupka.
Pád komunizmu a nástup trhového hospodárstva sa výrazne dotkli aj lyžiarskeho centra na Štrbskom Plese, ktorý po ČSZTV prevzalo do správy Slovenské združenie telesnej kultúry. O svoj majetok sa po revolúcii prihlásili vlastníci pôdy zo Štrby. "Požiadavky urbárov boli nespochybniteľné, avšak areál mohol aj po transformácii fungovať tak ako podobné športové zariadenia v Rakúsku či v Nemecku. Ziskové zariadenia - ako vleky či hotel - by pokryli náklady na prevádzku stratových častí - bežeckých tratí, mostíkov. Pravda, u nás sa tie prvé už privatizovali alebo práve privatizujú a na krytie stratových zariadení nemá spolok dosť financií," skonštatoval riaditeľ účelového zariadenia športového areálu Štrbské Pleso.
Kedysi Chalupka šéfoval pätnástim zamestnancom areálu, dnes má v budove pod mostíkmi troch. A na stole príkaz na exekúciu snežného pásového vozidla Kassbohrer. "Vlani v lete nám lízingová spoločnosť pre nesplácanie platieb zrušila zmluvu na Kassbohrer s navijakom, s ktorým sme mohli upravovať sneh na mostíku. Ak prídeme aj o ďalší, nebudeme môcť pripraviť ani bežecké trate," bezmocne rozhodil rukami. Na klasické lyžovanie to bude mŕtvy areál.
Na kompletnú rekonštrukciu stredného mostíka išlo pred piatimi rokmi pred juniorskými MS sto miliónov korún a teraz niet techniky na jeho úpravu. Na veľkom mostíku sa neskákalo už šesť rokov.
Bieda na slovenskom šampionáte
Skákať sa na Štrbskom Plese nemôže, a tým sa nedajú organizovať ani preteky v severskej kombinácii. Kým je ratrak na prípravu stopy, mohli ešte pripraviť päťkilometrový okruh na majstrovstvá Slovenska v behu na lyžiach. V šiestich kategóriách od mladších dorastencov po mužov štartovalo dovedna iba 75 pretekárov. Medzi staršími dorastenkami súťažilo v sobotu na 7 km voľnou technikou päť dievčat, na druhý deň dokonca len dve... Realita bežeckého lyžovania v krajine pod Tatrami, ktoré paralyzuje aj známa finančná kauza na slovenskom zväze (SLZ).
"V klube na Štrbskom Plese som už desiatu sezónu a z roka na rok je to horšie. Už tu nie sú podmienky na vrcholový šport. Niet dosť prostriedkov na prípravu stopy, výber tratí je obmedzený, cez Vianoce sme mohli trénovať len na dvojkilometrovom okruhu. Nedávno sme sa pripravovali na snehu v Slovinsku, a to bola radosť behať - mali sme k dispozícii dvadsať kilometrov výborne prichystaných trás," porovnával čerstvý majster Slovenska Martin Bajčičák. V dvojici s Ivanom Bátorym sa už zopár rokov akoby zázrakom udržiavajú v širšej svetovej špičke, hoci podmienkami v príprave sa najlepším nemôžu vyrovnať.
"Ak v slovenskom bežeckom lyžovaní nedôjde k náprave, v krátkej budúcnosti už nebude mať kto reprezentovať," varovne zdvihol prst skúsený pretekár z národného tímu.
V klasickom lyžovaní sa darí susedom
Slovensko zmizlo z mapy Svetových pohárov v klasických lyžiarskych disciplínach. Namiesto Štrbského Plesa má teraz v ňom pevné miesto susedné Zakopane so skokanskými pretekmi na poľskej strane Tatier, pričom v Česku súťažili v tejto zime o body do Svetového pohára bežci, kombinátori aj skokani. A Medzinárodná lyžiarska federácia priklepla vlani v lete majstrovstvá sveta v roku 2009 Libercu - organizátori rátajú, že na prípravu budú potrebovať 1,33 miliardy Čk.
Dušan Chalupka je optimista a verí, že svetový šampionát sa vráti aj na Štrbské Pleso. V šuflíku má projekty na znovuoživenie strediska, ale aj otáznik, odkiaľ vziať milióny na rekonštrukciu a rozvoj zariadení. Vie si predstaviť vstup súkromného kapitálu, očakával by väčšiu zainteresovanosť štátu.
"Areál snov je pre športovcov to, čo je pre hercov Slovenské národné divadlo. Mal by dýchať životom," vyzýva riaditeľ umierajúceho lyžiarskeho centra.
