, nechce, aby osud 36-miliónovej krajiny závisel od neho - a krátko po svojej demisii chcel opustiť krajinu. Miestne úrady mu to však zakázali.

Pred ministrovým domom v buenosaireskej štvrti Palermo sa organizujú demonštrácie. Ľudia mu pripisujú vinu za prichádzajúci štátny bankrot. Je to však skutočne Cavallova vina?

Príčina krízy? Dlhy

Argentína bola a ešte stále je jednou z najbohatších krajín v Latinskej Amerike. Chybnou ekonomickou politikou „na sekeru“ sa však dostala do čoraz hlbšej krízy, ktorá už trikrát počas uplynulých 13 rokov vyústila do všeobecného chaosu a rabovania. Mediálne nepríťažlivého Cavalla tak súčasná, ako aj minulá vláda povolávali v čase, keď už bolo treba hasiť.

Dnes je nielen vláda, ale celá krajina v nezávideniahodnej situácii. Sociálne nepokoje, masívne demonštrácie, pri ktorých zahynulo už 16 ľudí a 150 sa zranilo, a výnimočný stav - „stav obkľúčenia“ - ktorý prezident De la Rúa vyhlásil na 30 dní. Dôvod? Obmedzenie verejných výdavkov. Zahraničný dlh Argentíny sa totiž „vyšplhal“ na 132 miliárd dolárov.

S Cavallom odišiel celý kabinet a prezident rokuje s opozíciou, aby sa zúčastnila na budúcej vláde národnej jednoty. Davy nezamestnaných, ktorých osud je na rozdiel od ich slovenských „kolegov“ odlišný v tom, že nedostanú od štátu žiadnu sociálnu podporu, rabujú a žiadajú riešenie. Na to však treba peniaze, a tie nechce Medzinárodný menový fond dať. Osud krajiny tak závisí od zahraničných bánk a MMF, ktoré lacné populistické reči argentínskej opozície neprehltnú.

Návrat k diktatúre

V okolí Buenos Aires žije najviac z 18-percentnej skupiny nezamestnaných. Vláda prezidenta De la Rúa vyčlenila 7 miliónov dolárov na „žobračenky“ až po tom, ako vyšli do ulíc.

Výnimočný stav zase predstavuje návrat do čias vojenskej diktatúry z rokov 1976-1983. Ten podľa argentínskeho práva neznamená iba zákaz vychádzania, ale napríklad i médiá núti k tomu, aby neovplyvňovali „národnú bezpečnosť a neinformovali o násilných aktivitách“. Podobná situácia v krajine nastala už v roku 1989, keď ulica prinútila vtedajšieho prezidenta Raúla Alfonsína, aby opustil funkciu.

Chce to činy

Ak má niečo Argentína so Slovenskom spoločné, tak je to ľudská nátura. Pre kabinet v Buenos Aires bude totiž nesmierne ťažké obyvateľov presvedčiť, že najlepšou cestou z ekonomického svrabu je vyhlásenie štátneho bankrotu a devalvovanie meny. Ako však Argentínčanov presvedčiť, že ich peso čaká devalvácia, keď v ňom majú uložené všetky úspory? Činom, pretože iného východiska jednoducho niet. Malí, ale aj strední podnikatelia vedia, že niekedy je lepšie vyhlásiť bankrot, ako naťahovať sa s veriteľmi. Hoci v prípade Argentíny ide o celý štát.

Krajinu čaká po včerajšej demisii zvolanie nových volieb. Všetci vedia, že osobnosti, ktoré z nich vzídu, situáciu nezachránia populistickými rečičkami. Krajina jednoducho potrebuje činy, ktoré budú musieť, chtiac či nechtiac, všetci obyvatelia stráviť.