Hiromi & Band * Joe Zawinuls Birdland * Viedeň * 2. februára Japonka Hiromi je vraj, aspoň podľa renomovaných kritikov po celom svete, džezovou klaviristkou pre 21. storočie. Už debutovým albumom Another Mind (2003), ktorý vydala ako 24-ročná, ich postavila do pozoru technickou brilantnosťou, intenzitou výrazu a nápaditosťou vlastných kompozícií mixujúcich v sebe vplyvy od džezu cez funky, latino a rock až po vážnu hudbu.
To potvrdil aj druhý album Brain (2004), ktorý už nahrávali členovia jej súčasného tria - basgitarista Tony Grey, Angličan žijúci v Amerike a bubeník Martin Valihora, rodák z bratislavskej Dúbravky. Obaja sa s Hiromi spoznali na Berklee College Of Music v Bostone.
V tomto týždni skupina odohrá päť večerov v prestížnom viedenskom klube Joe Zawinuls Birdland.
Stredajší koncert sa začal vypaľovačkou, ktorá je niečím medzi džezrockom a progresívnym rockom v štýle Emerson, Lake & Palmer - skladbou XYZ z debutového albumu. Hiromi nepoužíva veľa slovíčok džezového jazyka. Je to skôr džezrock hraný (väčšinou) na akustickom klavíri.
Z jej hry stále cítiť mocný vplyv stoviek hodín strávených s Chopinom a Rachmaninovom, čo možno potláča vzdušnosť prejavu, ale znie impozantne. Na koncerte sa cítite ako v kokpite pretekárskeho auta, ale pri tej rýchlosti ešte stíhate sledovať mikrokresbu, precízne vypracované detaily, zmeny, skoky, nesmierne náročné unisoná.
Jazda je to šialená, ale v lyrickejších častiach si človek uvedomí, že len málo hudobníkov je dokonalých, a Hiromi si musí ešte veľa odžiť, aby vedela skutočne sugestívne vyfrázovať baladické témy. Znie v nich trochu "mikroprocesorovo".
Na syntetizátor nesiaha často, ale vždy ju to očividne rozveselí, doluje z neho všelijaké brutálne zvuky. Občas to znie ako Herbie Hancock v časoch Rock It. Možno, že keby si našla viac aj "ľudskejších" zvukov, prípadne do hry zapojila elektrický klavír, bola by to cesta z istého stereotypu. Aj adrenalín sa môže chvíľami prejesť.
Lepšiu rytmiku si Hiromi želať nemohla. Grey je skvelý basgitarista, nápaditá opora v sprievodoch a disponovaný melodik v sólach.
Valihora už patrí medzi špičku, a to sa nebavíme o slovenskej scéne. Jeho kreativita, s akou dopĺňa líderkinu rytmicky náročnú hru, je enormná. Vie sa položiť do hudby dravo a zároveň s veľkým porozumením ku kapele.
Hiromi nazývali malým zázrakom - keď mala 14 rokov, hrala koncertne ako sólistka s Českou filharmóniou, ako sedemnásťročnú ju pozval na pódium sám Chick Corea, aby si spolu zaimprovizovali.
Dnes má 26, ale označenie malý zázrak je stále aktuálne Hiromi má hádam 150 centimetrov a je mimoriadne útla. Jej úder a tón sú totiž, v kontraste s jej fyzickými dispozíciami "zabijácke", nehovoriac o technike, ktorá má až nadľudské parametre. A to je ten zázrak.
