* Za ukazovateľ chudoby sa u nás považuje životné minimum alebo počet poberateľov a osôb závislých od dávky v hmotnej núdzi (do 31. 12. 2003 dávky sociálnej pomoci, tiež tzv. sociálnej dávky), aj keď výška dávky nedosahuje úroveň životného minima a ani sa výslovne neviaže na priemernú životnú úroveň.
* V prvom polroku minulého roka sa v systéme pomoci v hmotnej núdzi mesačne "riešilo" priemerne 400 252 občanov. To vtedy predstavovalo 7,4 % celkového počtu obyvateľov.
* Najviac poberateľov dávky a s nimi posudzovaných osôb bolo v Košickom kraji (13 %), potom v Prešovskom (10 %) a Banskobystrickom (11 %). Slovenskí sociológovia v tejto súvislosti hovoria o "regiónoch chudoby". Charakterizuje ich vysoký počet nezamestnaných, a to aj dlhodobo nezamestnaných, prírastok sociálne odkázaných, nízky príjem, nízky ekonomický rozvoj. Regióny chudoby zväčša tvoria prihraničné okresy.
* Obzvlášť sú riziku chudoby vystavení nezamestnaní, a to predovšetkým dlhodobo nezamestnaní. Ďalej mladí ľudia, predovšetkým tí s nižším stupňom vzdelania alebo čerství absolventi škôl, ktoré neposkytujú vzdelanie zodpovedajúce potrebám trhu práce. A, v neposlednom rade, rodiny s deťmi - neúplné rodiny a rodiny s väčším počtom detí žijú vo významne vyššom riziku chudoby, pričom toto stúpa priamoúmerne s počtom členov rodiny. (joč)
Zdroje: Národný akčný plán sociálnej inklúzie 2004 -§ 2006; Správa o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky v 1. polroku 2004; Regionálny rozvoj Slovenska - východiská a súčasný stav (Sociologický ústav SAV, 2004).
