Nedeľa, 7. marec, 2021 | Meniny má TomášKrížovkyKrížovky

Únia hovorí, že u nás je najväčšie riziko chudoby

BRATISLAVA - Vyše pätina obyvateľstva Slovenska (21 percent) v roku 2002 žila v riziku chudoby, čo je vôbec najviac v Európskej únii. Správu Európskej komisie o sociálnej ochrane predkladal eurokomisár Vladimír Špidla, bývalý český premiér a expredseda .

BRATISLAVA - Vyše pätina obyvateľstva Slovenska (21 percent) v roku 2002 žila v riziku chudoby, čo je vôbec najviac v Európskej únii. Správu Európskej komisie o sociálnej ochrane predkladal eurokomisár Vladimír Špidla, bývalý český premiér a expredseda sociálnych demokratov.

Správa tvrdí, že na Slovensku je "extrémne nízka" zamestnanosť starších ľudí, najvyššia miera dlhodobej nezamestnanosti, "extrémne vysoká" nezamestnanosť mladých. Brusel nás vyzýva znížiť chudobu, podrobne skúmať dosahy reforiem sociálneho systému a zvýšiť zamestnanosť.

Skryť Vypnúť reklamu

Hovorca ministra práce Ľudovíta Kaníka Martin Danko povedal, že "pán komisár Špidla reprezentuje staroľavicové postoje, ktoré nie sú v súlade s našou politikou realizovanou v posledných dvoch rokoch".

Nezávislý poslanec Vojtech Tkáč to považuje za útok na Špidlu, lebo jeho správa vychádza z podkladov samotnej slovenskej vlády. "Ak to v európskych ukazovateľoch vyzerá zle, tak to nie je chyba Špidlu," povedal.

Špidlova hovorkyňa Katharina von Schnurbein SME potvrdila, že analýzy Európskej komisie vychádzajú z údajov, ktoré odovzdali členské štáty. "Komisár sám nemá nijaký vplyv na zistenia o jednotlivých krajinách. Je zodpovedný za prezentáciu správy."

Slovenský eurokomisár Ján Figeľ chápe spor medzi Špidlom a Kaníkom tak, že obaja sú politici a tak to treba vnímať. "Dôležité je, že obsah správy vzniká z faktov, hoci nemusia byť všetky presné, lebo štatistiky sú štatistiky."

Skryť Vypnúť reklamu

Slovensko výzvy Bruselu nemusí rešpektovať, lebo v sociálnej politike sú členské štáty zvrchované. Ministerstvo sociálnych vecí to ani nemieni urobiť a chce pokračovať v reformách podľa svojich predstáv. Práve reformy sú totiž podľa Danka "jeden z hlavných nástrojov postupného rastu životnej úrovne občanov" a aj vďaka nim zamestnanosť "v súčasnosti rastie".

Dlhodobá nezamestnanosť je na Slovensku podľa Danka špecifickým problémom preto, lebo do tejto skupiny patria najmä ľudia bez kvalifikácie a ide zväčša o Rómov.

Sociologička Zuzana Kusá pripúšťa, že dlhodobá nezamestnanosť sprevádza aj najvyspelejšie ekonomiky, lebo sa uplatňujú nové technológie, ktoré "úspešne nahrádzajú pracovnú silu", ale u nás je týchto nezamestnaných "alarmujúco" veľa.

Skryť Vypnúť reklamu

Na dlhodobú nezamestnanosť sú tu podľa Danka tzv. aktivačné práce, ktorých prostredníctvom si vlani "našlo trvalé zamestnanie 5-tisíc dlhodobo nezamestnaných". Kusá sa napriek tomu domnieva, že pre zlepšenie situácie "stále robíme veľmi málo".

Ondrej Dostál z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika si myslí, že ak sa sociálna situácia u nás má zlepšovať, Slovensko by sa malo "vyvarovať odporúčaní a vzorov z Európskej únie". Napríklad, v oblasti pracovného práva by podľa neho uplatňovanie podobných prístupov ako v Nemecku či Francúzsku viedlo k znepružneniu trhu práce, a tým aj k vyššej nezamestnanosti.

Čo sa píše o Slovensku v prílohe správy o zamestnanosti

* Zamestnanosť medziročne vzrástla o 0,9 %, čo je najrýchlejší prírastok od roku 1997. Napriek tomu je miera zamestnanosti (57,7 %) ďaleko od lisabonského cieľa - 70 %, aj u mužov (63,3 %), aj u žien (52,2 %).

Skryť Vypnúť reklamu

* Pokiaľ ide o mieru zamestnanosti starších, aj keď od roka 2001 pomaly vzrástla, v porovnaní s EÚ (40,2 %) je stále extrémne nízka (24,6 %), a to najmä u žien (11,2 %; EÚ 30,8 %).

* Miera dlhodobej nezamestnanosti klesla z 12,2 % v roku 2002 na 11,1 % v roku 2003, ale stále je najvyššou v EÚ (priemer EÚ: 4 %).

* V porovnaní s EÚ (18,3 %) Slovensko má extrémne vysokú nezamestnanosť mladých (aktuálne 34,5 %).

* Odhadovaná miera nezamestnanosti rómskej menšiny sa blíži k 70 %, v segregovaných sídlach takmer 100 %.

* Opatrenia na podporu zamestnanosti berú do úvahy regionálny aspekt (vyššia miera nezamestnanosti = vyššia podpora, napríklad na samostatnú zárobkovú činnosť). Pokrytie nezamestnaných službami zamestnanosti (úradmi práce...) sa však javí na zostupe, čo môže byť zapríčinené zavedením prísnejších registračných podmienok.

Skryť Vypnúť reklamu

* Príspevky na sociálne poistenie (odvody) boli znížené len v malej miere (o 3 %); sú veľmi vysoké a naďalej prekážajú tvorbe pracovných miest.

* Aj keď pracovné právo nedovoľuje priamu alebo nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia a garantuje rovné podmienky na odmenu pre mužov a ženy, mzdový rozdiel medzi pohlaviami rastie a miera zamestnanosti žien zostáva nízka a v prípade starších pracovníčok najnižšia v rámci EÚ (11,2 % v roku 2003).

(joč)

Mzdové pásma priemernej hrubej mesačnej mzdy (Sk) v roku 2003

pásmo počet % celk. počtu
  zamest. zamest.
do 6000 70 187 4,85
6001 - 7000 75 574 5,22
7001 - 8000 95 817 6,62
8001 - 9000 102 472 7,08
9001 - 10 000 109 897 7,60
10 001 - 11 000 112 653 7,79
11 001 - 12 000 107 877 7,46
12 001 - 13 000 102 437 7,08
13 001 - 14 000 93 566 6,47
14 001 - 15 000 81 615 5,64
15 001 - 16 000 71 002 4,91
16 001 - 17 000 59 356 4,10
17 001 - 18 000 47 791 3,30
18 001 - 19 000 40 077 2,77
19 001 - 20 000 33 452 2,31
20 001 - 21 000 27 955 1,93
21 001 - 22 000 23 991 1,66
22 001 - 23 000 20 857 1,44
23 001 - 24 000 18 254 1,26
24 001 - 25 000 16 867 1,17
25 001 - 26 000 14 880 1,03
26 001 - 27 000 13 402 0,93
27 001 - 28 000 11 727 0,81
28 001 - 29 000 10 169 0,70
29 001 - 30 000 9 417 0,65
30 001 - 35 000 29 072 2,01
35 001 - 40 000 14 308 0,99
40 001 - 45 000 8 720 0,60
45 001 - 50 000 5 443 0,38
50 001 - 60 000 6 165 0,43
60 001 a viac 11 492 0,79
spolu 1 446 492 100,00

Koľko zamestnancov zarába viac ako 30-tisíc korún mesačne?

* Štatistický úrad zistil, že v roku 2003 viac ako 30-tisíc korún "v hrubom" zarábalo 75 200 zamestnancov, čo predstavuje 5,20 % celkového počtu zamestnancov. Odhliadnuc od zamestnancov na kratší úväzok, viac ako 30-tisíc korún zarábalo 5,40 % "plnoúväzkových" zamestnancov.

Skryť Vypnúť reklamu

* Kým muži v mzdových pásmach od 30 001 korún predstavujú 7,95 % všetkých mužov-zamestnancov, zo zamestnankýň tam sú 2,33 %. Čo sa týka zamestnancov na plný úväzok, viac ako 30-tisíc korún zarábalo 8,10 % mužov a 2,47 % žien.

* Štatistika zároveň naznačuje, že s každým nasledujúcim mzdovým pásmom podiel zamestnancov v ňom klesá, teda, že zamestnancov v jednom mzdovom pásme je vždy menej ako zamestnancov v predchádzajúcom (nižšom) pásme.

Koľko zamestnancov zarába viac ako 50-tisíc korún mesačne?

* V roku 2003 viac ako 50-tisíc korún v hrubom zarábalo 17 657 zamestnancov, čo predstavuje 1,22 % celkového počtu zamestnancov. Zo zamestnancov na plný úväzok takto zarábalo 1,27 %.

* V mzdových pásmach od 50 001 korún bolo 1,94 % mužov zamestnancov a 0,47 % zamestnankýň. Z plnoúväzkových mužov viac ako 50-tisíc korún zarábalo 1,98 %, z plnoúväzkových žien 0,50 %.

Skryť Vypnúť reklamu

Zdroj: Štatistický úrad (joč)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj
  2. Porsche sa rozrastá o nový shooting brake Taycan Cross Turismo
  3. Nové číslo Historickej revue
  4. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať?
  5. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými?
  6. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia
  7. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele
  8. Petra Vlhová venuje svoju prilbu do súťaže pre Plamienok
  9. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami
  10. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou
  1. Svieže jarné ceny v PLANEO Elektro sú aj v marci extra výhodné
  2. Ako môžete zastaviť dýchavičnosť pri covide a po jeho prekonaní?
  3. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj
  4. Porsche sa rozrastá o nový shooting brake Taycan Cross Turismo
  5. Nové číslo Historickej revue
  6. Veolia dostala exkluzívne do správy projekt SKY PARK
  7. AS EUBA vyhlasuje protest proti novele zákona o VŠ
  8. Firmy sa spojili s učiteľmi, rozhodli sa pomôcť chudobným žiakom
  9. Počas pandémie vzrástli obavy z právnych sporov
  10. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať?
  1. Oplatí sa teraz kupovať byt alebo je lepšie si počkať? 22 391
  2. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 12 512
  3. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia 12 115
  4. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými? 11 176
  5. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou 9 995
  6. Ostrov Saona pri Dominikánskej republike je pravý karibský raj 8 842
  7. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami 8 693
  8. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID 8 538
  9. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele 6 759
  10. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje 6 301
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu