BRATISLAVA - Vyše pätina obyvateľstva Slovenska (21 percent) v roku 2002 žila v riziku chudoby, čo je vôbec najviac v Európskej únii. Správu Európskej komisie o sociálnej ochrane predkladal eurokomisár Vladimír Špidla, bývalý český premiér a expredseda sociálnych demokratov.

Správa tvrdí, že na Slovensku je "extrémne nízka" zamestnanosť starších ľudí, najvyššia miera dlhodobej nezamestnanosti, "extrémne vysoká" nezamestnanosť mladých. Brusel nás vyzýva znížiť chudobu, podrobne skúmať dosahy reforiem sociálneho systému a zvýšiť zamestnanosť.

Hovorca ministra práce Ľudovíta Kaníka Martin Danko povedal, že "pán komisár Špidla reprezentuje staroľavicové postoje, ktoré nie sú v súlade s našou politikou realizovanou v posledných dvoch rokoch".

Nezávislý poslanec Vojtech Tkáč to považuje za útok na Špidlu, lebo jeho správa vychádza z podkladov samotnej slovenskej vlády. "Ak to v európskych ukazovateľoch vyzerá zle, tak to nie je chyba Špidlu," povedal.

Špidlova hovorkyňa Katharina von Schnurbein SME potvrdila, že analýzy Európskej komisie vychádzajú z údajov, ktoré odovzdali členské štáty. "Komisár sám nemá nijaký vplyv na zistenia o jednotlivých krajinách. Je zodpovedný za prezentáciu správy."

Slovenský eurokomisár Ján Figeľ chápe spor medzi Špidlom a Kaníkom tak, že obaja sú politici a tak to treba vnímať. "Dôležité je, že obsah správy vzniká z faktov, hoci nemusia byť všetky presné, lebo štatistiky sú štatistiky."

Slovensko výzvy Bruselu nemusí rešpektovať, lebo v sociálnej politike sú členské štáty zvrchované. Ministerstvo sociálnych vecí to ani nemieni urobiť a chce pokračovať v reformách podľa svojich predstáv. Práve reformy sú totiž podľa Danka "jeden z hlavných nástrojov postupného rastu životnej úrovne občanov" a aj vďaka nim zamestnanosť "v súčasnosti rastie".

Dlhodobá nezamestnanosť je na Slovensku podľa Danka špecifickým problémom preto, lebo do tejto skupiny patria najmä ľudia bez kvalifikácie a ide zväčša o Rómov.

Sociologička Zuzana Kusá pripúšťa, že dlhodobá nezamestnanosť sprevádza aj najvyspelejšie ekonomiky, lebo sa uplatňujú nové technológie, ktoré "úspešne nahrádzajú pracovnú silu", ale u nás je týchto nezamestnaných "alarmujúco" veľa.

Na dlhodobú nezamestnanosť sú tu podľa Danka tzv. aktivačné práce, ktorých prostredníctvom si vlani "našlo trvalé zamestnanie 5-tisíc dlhodobo nezamestnaných". Kusá sa napriek tomu domnieva, že pre zlepšenie situácie "stále robíme veľmi málo".

Ondrej Dostál z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika si myslí, že ak sa sociálna situácia u nás má zlepšovať, Slovensko by sa malo "vyvarovať odporúčaní a vzorov z Európskej únie". Napríklad, v oblasti pracovného práva by podľa neho uplatňovanie podobných prístupov ako v Nemecku či Francúzsku viedlo k znepružneniu trhu práce, a tým aj k vyššej nezamestnanosti.

Čo sa píše o Slovensku v prílohe správy o zamestnanosti

* Zamestnanosť medziročne vzrástla o 0,9 %, čo je najrýchlejší prírastok od roku 1997. Napriek tomu je miera zamestnanosti (57,7 %) ďaleko od lisabonského cieľa - 70 %, aj u mužov (63,3 %), aj u žien (52,2 %).

* Pokiaľ ide o mieru zamestnanosti starších, aj keď od roka 2001 pomaly vzrástla, v porovnaní s EÚ (40,2 %) je stále extrémne nízka (24,6 %), a to najmä u žien (11,2 %; EÚ 30,8 %).

* Miera dlhodobej nezamestnanosti klesla z 12,2 % v roku 2002 na 11,1 % v roku 2003, ale stále je najvyššou v EÚ (priemer EÚ: 4 %).

* V porovnaní s EÚ (18,3 %) Slovensko má extrémne vysokú nezamestnanosť mladých (aktuálne 34,5 %).

* Odhadovaná miera nezamestnanosti rómskej menšiny sa blíži k 70 %, v segregovaných sídlach takmer 100 %.

* Opatrenia na podporu zamestnanosti berú do úvahy regionálny aspekt (vyššia miera nezamestnanosti = vyššia podpora, napríklad na samostatnú zárobkovú činnosť). Pokrytie nezamestnaných službami zamestnanosti (úradmi práce...) sa však javí na zostupe, čo môže byť zapríčinené zavedením prísnejších registračných podmienok.

* Príspevky na sociálne poistenie (odvody) boli znížené len v malej miere (o 3 %); sú veľmi vysoké a naďalej prekážajú tvorbe pracovných miest.

* Aj keď pracovné právo nedovoľuje priamu alebo nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia a garantuje rovné podmienky na odmenu pre mužov a ženy, mzdový rozdiel medzi pohlaviami rastie a miera zamestnanosti žien zostáva nízka a v prípade starších pracovníčok najnižšia v rámci EÚ (11,2 % v roku 2003).

(joč)

Mzdové pásma priemernej hrubej mesačnej mzdy (Sk) v roku 2003

Koľko zamestnancov zarába viac ako 30-tisíc korún mesačne?

* Štatistický úrad zistil, že v roku 2003 viac ako 30-tisíc korún "v hrubom" zarábalo 75 200 zamestnancov, čo predstavuje 5,20 % celkového počtu zamestnancov. Odhliadnuc od zamestnancov na kratší úväzok, viac ako 30-tisíc korún zarábalo 5,40 % "plnoúväzkových" zamestnancov.

* Kým muži v mzdových pásmach od 30 001 korún predstavujú 7,95 % všetkých mužov-zamestnancov, zo zamestnankýň tam sú 2,33 %. Čo sa týka zamestnancov na plný úväzok, viac ako 30-tisíc korún zarábalo 8,10 % mužov a 2,47 % žien.

* Štatistika zároveň naznačuje, že s každým nasledujúcim mzdovým pásmom podiel zamestnancov v ňom klesá, teda, že zamestnancov v jednom mzdovom pásme je vždy menej ako zamestnancov v predchádzajúcom (nižšom) pásme.

Koľko zamestnancov zarába viac ako 50-tisíc korún mesačne?

* V roku 2003 viac ako 50-tisíc korún v hrubom zarábalo 17 657 zamestnancov, čo predstavuje 1,22 % celkového počtu zamestnancov. Zo zamestnancov na plný úväzok takto zarábalo 1,27 %.

* V mzdových pásmach od 50 001 korún bolo 1,94 % mužov zamestnancov a 0,47 % zamestnankýň. Z plnoúväzkových mužov viac ako 50-tisíc korún zarábalo 1,98 %, z plnoúväzkových žien 0,50 %.

Zdroj: Štatistický úrad (joč)

Autor: sp