Recenzia/hudbaV časoch hlbokého socializmu, pri absurdných rituáloch neslávne známych rekvalifikačných skúšok, countryoví hudobníci potajomky závideli svojim bluesovým a džezovým kolegom, pretože na otázku, ako korešponduje ich tvorba s revolučným odkazom nášho ľudu, mohli džezmeni a bluesmani vyrukovať s obľúbenou rozprávkou o hudbe úbohého utláčaného čierneho ľudu. Čo, ako každý uzná, bolo ideologicky oveľa prijateľnejšie než hudba vychádzajúca z tradícií kovbojov a desperádov.

Odvtedy však v mississippskej delte pretieklo mnoho mútnej vody, blues prežil otrokárstvo i socializmus a vstúpil do kvalitatívne i kvantitatívne novej podoby. Aj na Slovensku. Pôvodne pomerne ustálená forma sa rozvinula do nových podôb, nemenný stereotyp nahradila variabilita, tradičné bluesové textárske rekvizity sa obohatili o nové témy a vyjadrovacie prostriedky, z kedysi striktných formálnych kánonov zostal často už len bluesový pocit.

V tejto situácii prichádza bluesman Ján Litecký-Šveda s novým koncepčným albumom, ktorý na jednej strane rozvíja mnohé z toho, o čom už bola reč, na druhej strane to však zároveň, naopak, stavia na hlavu. Obal v typografickej úprave niekdajšej Pravdy rovnako ako parafrázované motto (či podtitul?) Bluesmani všetkých krajín spojte sa! posúvajú názov Víťazný traktor do nových súvislostí a tvoria rámec kolekcie pätnástich (ak nepočítame "údernícku prémiu") nových pesničiek.

V časti z nich Litecký-Šveda s nečakaným sarkazmom - aspoň vzhľadom na bežné bluesové zvyklosti i obvykle "seriózny" spevákov prístup k blues - paroduje programový optimizmus päťdesiatych rokov vrátane využitia budovateľských rekvizít a klišé. Nečakajme však estrádu a už vôbec nie prvoplánovú paródiu postavenú len na zosmiešňovaní čohosi tak dávno minulého a prekonaného. Úvodná jednohubka Ej, chlapci premilí možno pobaví, ale záverečný Víťazný traktor určite zamrazí.

Cédečko prináša trištvrte hodiny plnokrvnej (nielen) bluesovej muziky s rokenrolovým drajvom. Ako to už býva pri projektoch z tohto hudobného brehu bežné, popri pôvodných skladbách sa tu objavujú aj prevzaté veci z bluesovej (Elmore James, Robert Johnson alebo Huddie "Leadbelly" Leadbetter), ale aj rokenrolovej klasiky (za všetky spomeňme aspoň spomalené presleyovské Don't Be Cruel).

Litecký-Šveda sa nezdržuje zvukovými kúzlami a čarovaním s atmosférou, ale strháva sústredenosťou a nasadením. Ale nielen tým. Pesnička Tatraplán by mohla mať dokonca - ak toto označenie nie je pre ortodoxných bluesmanov neprípustnou svätokrádežou - hitové ambície a v inej krajine a v iných médiách by mohla rotovať v éteri. Ale žijeme tu, na našich lánoch, a rádiá či televízie sú také, aké sú - takže reálnejšie je kúpiť si disk a púšťať si Víťazný traktor doma z prehrávača.

A to nie je odkaz temnej minulosti, ale poznaná nevyhnutnosť dneška.

Víťazný traktor * Pavian Records/Indies 2004

Autor: Miloš Janoušek(Autor je pesničkár a hudobný publicista)