V diplomatickej prestrelke medzi Moskvou a Rigou sa používajú zbrane stále väčšieho kalibru. Posledné vyhlásenie ruského ministerstva zahraničia už niektorí lotyšskí diplomati vnímajú ako urážku hlavy štátu, prezidentky Vairy Vike-Freibergovej, ktorú v liste opakovane oslovujú "pani," bez toho, aby bola uvedená jej oficiálna funkcia.
Lotyši sa pýtajú, ako by sa tvárila Moskva, keby v oficiálnej diplomatickej nóte prezidenta oslovovali "pán Putin."
Jadrom sporu sú rozdielne názory na obdobie 2. svetovej vojny. Lotyši pokladajú nemeckú okupáciu za rovnako zločinný akt ako sovietsku, ktorá navyše trvala omnoho dlhšie.
"Samozrejme, že nezmeníme názory tých starých Rusov, ktorí budú 9. mája piť vodku a spievať častušky a tiež spomínať, ako hrdinsky obsadili Pobaltie," vyhlásila lotyšská prezidentka tento týždeň v televízii a slová "vodka" i "častuška" povedala po rusky.
Vyvolala tak zúrivú reakciu ruských veteránov žijúcich v Lotyšsku (v Rusku lotyšskú televíziu nesledujú) a ostrú nótu ruského ministerstva zahraničných vecí. Dokonca sa teraz zdá ohrozená aj jej účasť na oslavách víťazstva nad fašizmom, ktoré sa konajú v máji v Moskve.
Škandál dosahuje vrchol tento týždeň, keď Lotyšsko zverejnilo dočasný tajný projekt deklarácie, ktorú mali 10. mája v Moskve podpísať prezidenti Ruska, Estónska i Lotyšska. Moskva v nej navrhuje na minulosť zabudnúť a prenechať spory historikom. Deklarácia skôr pripomína zoznam požiadaviek Ruska voči pobaltským štátom. Ak tie čakali ospravedlnenie, veľmi sa mýlili. V dokumente im Rusi navrhujú, aby "likvidovali všetky prekážky v integrácii národnostných menšín.
Myslia tým Rusov, ktorí síce chcú byť občanmi baltických štátov, odmietajú sa však napríklad naučiť jazyk a rovnako ako v časoch ZSSR trvajú na používaní ruštiny v školách i na úradoch. Riga sa však domnieva, že vzťahy medzi pobaltskými krajinami a Ruskom sa nezlepšia, kým sa všetky zúčastnené štáty s tragickou minulosťou nevyrovnajú.
Pobaltské krajiny jasne deklarujú, že žiadne oslobodenie nemôžu oslavovať, pretože pre ne sa nemecká okupácia len zmenila na sovietsku. "Počas sovietskej nadvlády sa tri pobaltské štáty stali obeťou deportácií i vrážd, stratili svoju slobodu a na ich územia sa privalila vlna ruskojazyčných presídlencov," vyhlásila lotyšská prezidentka.
Požaduje teraz, aby Rusko uznalo svoju historickú vinu a anulovalo pakt Molotov-Ribentrop, podľa ktorého si ZSSR a Nemecko tajne rozdelili v roku 1939 východnú Európu.
Lotyšsko zvýšilo v januári dôchodky "Lesným bratom," partizánom, ktorí bojovali proti sovietskej okupácii, zrušilo výučbu väčšiny predmetov na stredných školách v ruštine a snaží sa potrestať bývalých príslušníkov sovietskej okupačnej armády, ktorí zostávajú žiť v Lotyšsku. Podľa Ruska by sa však za týmito trápnymi etapami v histórii vzájomných vzťahov mala spraviť hrubá čiara.
Autor: agentúra Epicentrum pre SME
