Televízia JOJ vychádza na verejnosť s ďalším tromfom za milión, ba aj viac. V novej relácii Na paškál so živelným moderátorom Andrejom Bičanom sa v hlavnej úlohe predstaví detektor lži. Osobnosti šoubiznisu, ktoré média pošpinili, dostanú takto šancu obhájiť sa pred verejnosťou. Podľa vyjadrenia hovorcu tejto televízie podobný hlasový analyzátor použili aj pri vypočúvaní prezidenta Billa Clintona v súvislosti s jeho aférou s Monikou Lewinskou. Keď je ten prístrojček taký dobrý a taký drahý, nie je ho škoda len pre jednu reláciu?
Nechcem podceňovať zábavný priemysel. Vy, čo čítate tento článok, ste už mali možnosť dozvedieť sa, čo na seba vyzradili prví hostia tejto relácie Iveta Bartošová a Ibrahim Maiga. Istotne ste sa potešili.
Za mojej televíznej mladosti sme jedinú podobnú technológiu zažívali v relácii Vtipnejší vyhráva. Doteraz ma trápia pochybnosti, či v nej skutočne potleskomerom merali hladinu potlesku, či v zákulisí len niekto netlačil podľa pokynu na piest. Upgrade tejto technológie sa stále používa aj v relácii Natočto!, bolo by to treba zistiť.
Vývoj však ide ďalej, dnes už dokážeme nielen merať decibely, ale podľa analýzy hlasu dokonca tipovať pravdu či lož. Nebola by škoda nevyužiť takúto vynikajúcu hračku, ak ju už raz máme na Slovensku, aj inde? Televízia JOJ by mohla byť v tomto prípade kolegiálna a prenajímať za miernu úplatu prístojček do všetkých nedeľných diskusných relácií. Museli by síce zmeniť svoje vysielacie časy, aby sa detektor stihol premontovávať hoci aj opäť minút dvanásť na telo nejakému politikovi, ale stálo by to za to.
Otázka moderátora: Pán minister, sprivatizovali ste to či ono? Odpoveď politika zaznie, percentá pravdivosti sa objavia. Pán predseda, ste zodpovedný za stratené miliardy? Odpovede sa mi už nechce domýšľať, ani to, čo by sa následne dialo na našom mediálnom a politickom trhu. Politici by odmietali chodiť do médií, ak, tak len za honorár zodpovedajúci výške prípadnej straty funkcie. Na obrazovke by zostali by nakoniec len tí, ktorí si pravdu nepripúšťajú ani len v podvedomí a anjeli.
A keď sme už pri nich, pohroma by sa nemusela vyhnúť ani reláciám ako Anjeli strážni. Herci pozvaní do útulného prostredia k Alene Heribanovej by napríklad, tvrdili, že mali úspech v zahraničí a detektor by vysvietil len 20 percent. Smola. Už vôbec neviem, ako by si detektor lži poradil s témami Vadkerti talkshow ako Duchovia medzi nami. Keby sme vedeli pravdu, kto kedy akého ducha skutočne stretol, radosť zo sledovania podobnej diskusie by bola preč. V Zmenárni by zas detektor ukázal, čo si kto skutočne myslí o novom vzhľade dobrovoľníčky. Hrozné. Ešte, že hlásateľky už odišli z obrazoviek, predstavte si, keby sme sa vďaka detektoru lži dozvedeli, že nám v duchu vôbec neprajú dobrú noc.
V každom prípade by detektor urobil definitívny koniec populárnym hlasovaniam divákov (prípadne straníckych kolegovi) o dôvere nejakému politikovi. Načo by sme pýtali, kto nás viac presvedčil, ak by sme sa mohli priamo dozvedieť pravdu? Teda percentuálnu pravdepodobnosť, že ju niekto hovorí?
Nie som si celkom istá, či si JOJ domyslela všetky možné následky svojho najnovšieho kroku. Namontovávať akýkoľvek detektor lži na organizmus médií je riskantné. Čo ak je to snehová guľu, ktorá sa bude nabaľovať až do sily lavíny. A na jej konci budú všetci diváci zavalení pravdivými informáciámi jednomyseľne kričať: Vráťte nám našu nevinnú nevedomosť! Vráťte nám naše mediálne manipulácie, hravé guľovačky politikov, slalomy pomedzi bránky otázok. Všetko je znesiteľnejľšie, ako tá vaša hrozná nedýchateľná pravda!
