nájde všade Mango, Šanghaj a Adidas. Kultúra a životný štýl sa globalizuje a to, čo je pre krajinu jedinečné, sa vytláča do rezervácií s názvom Suveníry. Na druhej strane, dôverne známe značky, budovy hypermarketov či reklamy vyvolávajú aj v cudzine pocit bezpečia. Odľahčene povedané - čo budeme nosiť ako darčeky z ciest?

XYZ Cinemas
Zjednocovanie kultúry a životného štýlu vidno hlavne vo veľkých mestách, väčšinou v tých hlavných. Rozľahlá presklená budova, ktorou vedú pohyblivé schody, na časti bez okien s nápisom XYZ Cinemas dáva tušiť, že pred sebou máme nákupný park, kde bude aj kino, pošta, banka a jedlo. A na to môžu dať krk aj vidiečania, ktorí len párkrát prebrázdili najbližšie nákupné centrum.
Keď sa do bývalého východného bloku pred niekoľkými rokmi dostal cez Moskvu, ako prvé mesto, McDonald, médiá priniesli ako zaujímavosť informáciu, že podľa ceny hamburgera sa dá prepočítať životná úroveň krajiny a cien, ktoré v nej môžete očakávať.
Dnes je bežné odhadovať životnú úroveň v zahraničí podľa toho, koľko tam stojí nejaká všeobecne známa značka. Tak napríklad lotyšská metropola Riga potenciálnych turistov na webe pomocou ceny známych tenisiek informuje, že nákupy sú u nich drahé. "Pár Nike topánok vyjde síce rovnako ako inde v Európe, ale obchody nie sú najlacnejšie," píše sa na stránke. Našinec si preráta domácu cenu Nike tenisiek na miestnu menu lati a hneď vie povedať, či je 3 - 4 lati za večeru veľa, alebo málo.

Všade je Irish pub
Obyvateľ mesta v bývalom, rýchlo sa meniacom východnom bloku, si často ani neuvedomuje, ako veľmi jeho mesto naberá podobu iných veľkomiest. Až za hranicami s prekvapením zisťuje, že na ulici sa pozerá na tie isté výklady, okolo ktorých chodí doma, že aj tam sú Irish puby a Vienna-café, vidí také isté reklamné bilbordy, len texty sú v inom jazyku.
Globalizáciu nemusíme vnímať len v zlom svetle, v akom ju prezentujú antiglobalisti.
Máme možnosť voľby medzi množstvom svetových značiek, doma môžeme ochutnať čínske, indické, mexické, grécke chute, v umení sa dajú využívať orientálne prvky, japonský dizajn, posedieť si v kaviarni v talianskom prímorskom štýle. Horšie je, ak človek-konzument vycestujete von a očakáva pravé Taliansko zaplnené typickými kaviarničkami, alebo pravú Prahu, mystickú s tmavými uličkami a Golemom. Nájde však presne tú istú rôznorodosť ako doma.

Je to dobré či zlé?
"Je to dobré či zlé? Vzhľadom na čo?" pýta sa teoretik popkultúry Juraj Malíček z Ústavu umeleckej a literárnej komunikácie. Hovorí, že globalizácia sama osebe nie je kvalitou, ale procesom. A je osobnou vecou každého znás, ako tento proces vníma. Dokázať, že zjednocovanie trhu, kultúry a životného štýlu je dobré, sa nám podarí tak isto, ako dokázať opak.
"Často a veľmi rado sa zabúda, že dôsledkom globalizácie nie je len McDonald na každom rohu, ale aj čajovňa kdesi v zastrčenej uličke či etnoshop. Je zaujímavé, že na takýchto miestach turistov zväčša niet. Tí sú práve tam, kde nájdu čosi írečité a môžu si nakúpiť gýčovité suveníry," dodáva Malíček.
Lenže, čo iné ako gýčové suveníry, možno doniesť ako darček z cudziny, kde sortiment v obchodoch vyzerá tak isto ako u nás? Špecialista na popkultúru tvrdí, že ani v tomto prípade jednotiaci sa trh nie je na škodu. "Prečo platí, že darčeky z cudziny majú tú cudzinu pripomínať? Nie sú darčeky o tom, že by mali obdarovanému urobiť radosť, bez ohľadu na to, odkiaľ sú? Dostatok a široký sortiment predsa nie je problém, skôr naopak."

Identické letiská
Mohlo by sa zdať, že za globalizovanie civilizovaného sveta "vďačíme" mase konzumentov, ktorí nakupujú v hypermarketoch a chodia do rýchlych občerstvení. Lenže územní plánovači veľkomiest sa na egyptskom kongrese v roku 2003 zhodli na tom, že unifikácia neznamená len Wall Marty a franchisové pobočky výrobcov hranolčekov na každom rohu, ale aj identické letiská, zdravotné siete, rozvody plynu, alebo systém telekomunikácií.
Podľa spomínaných urbanistov globalizačné tendencie ovplyvňujú aj plánovanie miest, z ktorých sa tak vytráca kultúrna identita.
Juraj Malíček vidí v premiešavaní kultúr a rôznych sociálnych znakov výhody. Hovorí: "Kultúrna a sociálna globalizácia nás núti vnímať samých seba v širších ako čisto národných kontextoch. Globalizácia je hlavne o tom, ako uvažujeme o kultúre, o spoločnosti, vzťahoch, a predovšetkým o tom, ako sa toto naše uvažovanie za posledné roky zmenilo."

Chcete pikantné kurča?
Výhodou unifikovaných miest je to, že človek sa ani v cudzom meste nestratí a ak nechce, nemusí sa cudziemu prostrediu prispôsobovať. Vie, že obľúbené pikantné kurčatá zoženie v KFC, kávu v Starbuckse a rifle v Levise si ani nemusí skúšať. Neoberáme sa však náhodou ozážitky z ochutnávania, skúšania, hľadania, pre ktoré cestujeme do iných krajín? Podľa Malíčka je to otázka rozhodnutia, voľby. "Pikantné kurčatá si naozaj môžem v KFC dať kdekoľvek. Záleží na tom, či mi chutia, či ich mám rád. Pre ne však do cudzieho mesta asi nechodím, chodím za čímsi, čo doma nenájdem, čímsi špecifickým. A verím tomu, že neexistuje miesto, kde by som čosi také nenašiel. Svet nikdy nebude taký globálny, aby sa nikam neoplatilo cestovať."
Pre krajiny bývalého východného bloku má vzájomné prenikanie kultúr jednu zvlášť špecifickú príchuť: "Aj ten McDonald mohol pre nás dakedy symbolizovať čosi, prečo sa oplatí cestovať, lebo doma to nie je," hovorí.

Globalizácia tu už bola
Európske metropoly zažili globalizáciu už pred mnohými stáročiami. Tvrdia to etnologičky Zuzana Beňušková a Hana Hlôšková z Ústavu etnológie SAV. "Nie je to nový fenomén, v mestách na našom kontinente sa mleli ľudia z rôznych krajín," hovorí Beňušková. Ráz miest zjednocovala vtedy iná globalizačná vlna - latinská kultúra, ktorej nositeľom bolo kresťanstvo. Napríklad renesančné kostoly majú tie isté prvky, dokonca ich po Európe stavali tí istí talianski architekti a podobne.
"Táto globalizácia však trvala stáročia, kým dnešná ekonomická globalizácia je rýchlejšia," dodáva Beňušková. Jej kolegyňa poznamenáva, že dnes je aj to špecifické, čím myslí tradičnú ľudovú kultúru, prevalcované. "Ani vidiek už nie je to, čo bol, v stravovacích zvykoch, ani v kultúre obliekania, životného štýlu. Často prijíma nové veci dokonca rýchlejšie než mesto."

Protestantská IKEA
Mestá akoby mali už v génoch to, že sú unifikované. Etnologičky hovoria, že rozdiely by sa vari našli v rôznej náture ľudí, niektorých zvykoch. Napríklad u nás vládne podľa nich väčšia empatia a familiarizmus než na Západe. "My máme pocit, že predavači sa mračia, ale cudzinci zrejme vnímajú v ľudských kontaktoch rozdiel."
Ovplyvňovanie kultúry a životného štýlu náboženstvom má svoje prejavy siahajúce až do dnešných dní. Napríklad predajňa nábytku IKEA sa hlási k severskému protestantizmu, a preto vyrába nábytok, ktorý spĺňa protestantské kritériá strohosti, racionálnosti a úžitkovosti. V protiklade je trebárs prezdobený taliansky nábytok, inšpirovaný barokom.

Najdôležitejší je región
Odborníci na kultúrne dedičstvo minulosti vidia kultúrnu globalizáciu aj z iného uhla pohľadu. "Po vstupe do Európskej únie sa začína viac dbať o regionálnu kultúru, lebo sa obávame, že zmizne. To sa však neurobí samo," hovorí Zuzana Beňušková. Naši poľskí susedia už v90. rokoch začali do škôl zavádzať regionálnu výchovu a náuku o kultúrnom dedičstve, u nás nič také neexistuje.
S národnou identitou to nebolo také samozrejmé ani v minulosti. Beňušková ako príklad uvádza parížske alebo berlínske múzeá. To, čo prezentujú, je svetová kultúra z kolónií alebo z antických čias, a toho, čo je domáce, ukazujú vlastne minimum. K vytváraniu vlastnej identity dospievame pomaly a isto nás v tom brzdí aj fakt, že nie každému je po vôli spájanie národa s inštitúciou Matice slovenskej alebo s národniarskou stranou. Skúsenosti etnológov sú aj v tomto iné. Hovoria, že nik nechce návrat do 19. storočia, ale budúcnosť zjednotenej Európskej únie je v regionalizácii. Čo to znamená? Krajiny sa rozčlenia do regiónov, a nemusia to byť klasické regióny Orava, Spiš. Budú to regióny siahajúce aj za hranice, napríklad na české a poľské územie.
Treba rátať s tým, že aj kultúra sa bude vyvíjať rýchlejšie. Minulosť, identita a tradície sú dnes ekonomickým potenciálom. Okľukou sme opäť pri turistike a suveníroch. Juraj Malíček hovorí: "Slovenský etnoshop kdesi vo svetovej metropole by si iste našiel svojich zákazníkov. Len čo by si potom u nás kúpili ako suvenír?"

Koľko McDonaldov je na Slovensku?
V Bratislave 10, v Prešove ani jeden. Prečo je to taká dôležitá informácia? Hamburgery a hranolčeky zabalené v žlto-červených farbách impéria sa stali symbolom globalizácie sveta. Výklady McDonaldu sú obľúbeným terčom útokov antiglobalistov pri protestoch proti unifikácii sveta.
Napriek tomu, že z filmov by mohol mať bežný človek dojem, že toto rýchle občerstvenie je naozaj na každom rohu, u nás to nie je tak. Ďalším krajským mestom bez McDonaldu je Trenčín. Po jednom má Žilina, Trnava a Nitra, dva sú v Košiciach. Najstarším McDonaldom na Slovensku je ten v Banskej Bystrici, funguje od roku 1995. Ostatné mestá a dokonca dva kraje žijú bez globalizačnej ikony.
Stránka spoločnosti informuje, že McDonald u nás doteraz preinvestoval 500 miliónov korún, zamestnáva okolo 850 zamestnancov a denne obslúži viac ako 20 000 zákazníkov.

Centrá miest stratia význam
Nie všetky súčasné teórie sociológov či futurológov predpovedajú globalizáciu sveta. Americký futurológ Alvin Toffler vo svojej práci rozvíja myšlienku, že mestá sa postupne budú decentralizovať a ich centrá stratia svoj význam. Spôsobí to fakt, že vo svete klesajú zásoby fosfátových palív a na druhej strane osobné autá neprestali využívať ako hlavnú pohonnú jednotku spaľovací motor.
Okrem toho, čas dopravy do práce a z práce sa neúnosne predlžuje, čo v budúcnosti povedie podľa neho k tomu, že zamestnanci obchodných spoločností budú pracovať doma, pripojení na spoločnú počítačovú sieť, porady budú cez telekonferencing. Ľudia, ktorí sú pri svojej práci odkázaní na počítač a telefón ako výrobné prostriedky, nebudú musieť denne dochádzať do sídla spoločnosti.
Aj v spoločnostiach, ktoré v storočí pary vyžadovali synchronicitu množstva ľudí v jeden čas na jednom mieste, napríklad továrne, dnes až takú koncentráciu pracovnej sily nepotrebujú. Toffler hovorí, že toto všetko spôsobí odstredivú silu obytných sídlisk, ktoré odlákajú ľudí z centier.
Posun sveta od bipolárneho k multipolárnemu, od unifikácie životného štýlu k diverzifikácii a od synchronicity k desynchronicite predpovedá aj americký mediálny analytik Douglas Rushkoff, napríklad v knihe Children of Chaos.