rosto literatúra, v ktorej svoje spisovateľské remeslo vycizeloval až k štylistickej dokonalosti.

Ray Bradbury, klasik vedeckej fantastiky, vstúpil do literatúry očarený tradičnými anglickými románmi. Pravý Američan, ktorý miloval kino, hrôzostrašné príbehy, ale aj Poa. Vedel už od svojich literárnych začiatkov využiť všetky rekvizity, ktoré má mať dobrá hrôzostrašná a pútavá literatúra. Koril sa pred krásou jazyka a dokázal si v jej mene vytvoriť osobitú vetnú melódiu a rytmus. A tak prózu ozvláštňuje básnickou pečaťou.
Poďme však k tomu slnku. Alebo rovno na Mars, lebo literárni hrdinovia Raya Bradburyho sa tu cítia ako doma. Naozaj ako doma? Pravdaže, bez ich väčšinou predchádzajúceho života na Zemi by žiaden pobyt na Slnku, Marse či inej planéte akoby nemal význam. Ich naozajstné doma je na Zemi, chýba im starý zanedbaný dom, prútené hojdacie kreslo, letné noci alebo rozhovory so susedmi len tak na ulici. Všetkých tých tisíc vecí, ktoré nie sú vôbec dôležité, ale len dovtedy, kým sa nepresťahujete na Mars. Prečo sa trepú na Mars? Prečo sa vôbec ľudia pechoria do vesmíru? Možnože veria práve v Mars. Možnože veria práve tomu, že im jedného dňa bude patriť. "Podmaníme si ho. Obývame. Neotočíme sa mu chrbtom, neutečieme. Prečo sme sem vlastne prišli? pýtal som sa sám seba. Preto, povedal som si, preto," hovorí Bob v poviedke Jahodové okno.

Ale prečo Bradbury takmer v každej poviedke "uletí" zo Zeme a potom, túlajúc sa po vyľudnenom, čudnom, ničím nevoňajúcom vesmíre pozerá "dolu" a vzdychá za rozkvitnutými čerešňami? "Tak sme tu. A kam z Marsu? Na Jupiter, Neptún, Pluto a potom ďalej? Správne. A potom ďalej. Prečo? Jedného dňa vybuchne Slnko ako deravá pec. Bum - a so Zemou je koniec. Ale možnože na Marse sa nič nestane, a keď sa stane, tak kde budeme my? Teda, myslím, synovia našich synov?..." A tak Bradbury ako kapitán v poviedke Zlaté jablká slnka sa pozerá priezorom s dymovou šošovkou a Slnko tam naozaj je.

Ray Douglas Bradbury sa narodil 22. augusta 1920 v mestečku Waukegan v štáte Illinois v rodine, ktorej predkovia patrili k najstarším staroamerickým usadlíkom - prisťahovali sa z Anglicka už koncom 17. storočia. Jeho mama bola Švédka, ktorá dbala o to, aby syn poznal základy európskej kultúry, od detstva ho zoznamovala s gréckou a severskou mytológiou. Milovala film a Douglasa Fairbanksa, po ktorom dostal Ray svoje druhé meno - Douglas.
V roku 1932 prišiel Bradburyho otec v dôsledku hospodárskej krízy o prácu a na rok sa s rodinou presťahoval do Tusconu v Arizone. Cestovanie po 66. diaľnici medzi prúdmi bezradných nezamestnaných vybavilo vnímavého chlapca sociálnym cítením na celý život. Tu prežil najkrajšie roky svojho detstva. Hral a spieval na javisku v amatérskych operách a v miestnej rozhlasovej stanici a za vstupenky do kina predčítal King Konga, Drakulu a iné knihy, ktoré podnecovali chlapčenskú fantáziu bažiacu po dobrodružstvách.
Neskôr sa rodina presťahovala do Los Angeles, kde sa Bradbury rozhodol, že sa stane spisovateľom. Svoje prvé poviedky uverejnil časopisecky na začiatku štyridsiatych rokov. Tieto krátke žánre sa stávajú jeho doménou, hoci bol aj autorom troch románov. Jeho zbierky poviedok sú niekedy plné hrôzy, ktorá sa vkráda do života obyčajných ľudí, mágie, ktorá spochybňuje pohľad na realitu. Vesmírne lety sú u Bradburyho prvkom takmer mýtickým, hoci, a tak je to aj v zbierke poviedok Zlaté jablká slnka, jeho astronauti sú úplne obyčajní ľudia, ktorí reprezentujú ľudstvo ako celok, nie exkluzívnu spoločnosť nejakých výskumníkov. Prečo ich však posiela tak ďaleko? "Záleží predsa na tom, aby Človek s veľkým Č šiel ďalej. V mojich knihách nenájdeš lepšieho tvora než je Človek s veľkým Č. Nie som samozrejme objektívny, pretože k tomuto živočíšnemu druhu tiež patrím. Ak však existuje spôsob, ako dosiahnuť nesmrteľnosť, o ktorej ľudia stále hovoria, potom je to tento - rozletieť sa na všetky strany - osiať vesmír."

Autor: Verona Šikulová