Sadli sme si v záhrade na lavičku pod orgován a ujo povedal: „Dozvedel som sa strašnú vec, ale o tom nikomu, ani sestre (tak volal ujo moju mamu), ani muk. Obaja sme si poslinili ukazovák a prostredník, vystreli sme ruky k oblohe a povedali: „Tak prisaháme." A ujo začal: „Olina moja, možno ťa aj hlava rozbolí, keď ti to poviem. Keď som sa to dopočul, aj mňa začalo v nej štiepať. Vedela si o tom, že svätý Peter mal zlú a hriešnu mať? Keď zomrela, išla rovno do pekla. Keď sa svätý Peter, miláčik Pána, dostal do neba, poprosil Ho, či by nemohol matku z pekla vyslobodiť. Pán nerád robil protekcie, ale v tomto prípade urobil výnimku. Poslal dvoch anjelov do pekla po Petrovu matku. Tá sa ich chytila za nohy a keď začali stúpať hore, za jej nohy sa pochytali ďalší nešťastníci, ktorí sa chceli vyslobodiť z pekelného ohňa. A Petrova matka," ujo stíšil hlas „začala švihať nohami a odkopávať tých ďalších. Tí padali nazad do pekla ako zhnité hrušky. Pán Boh to celé pozoroval, on vidí všetko jedným okom cez taký trojuholník, a veľmi sa nahneval. Ukazovák pravej ruky sklopil smerom k peklu a anjeli pochopili, že ju majú odniesť nazad. Neviem, či by som nemal o tomto prípade niektorým ľuďom porozprávať, aby som ich varoval. Škoda, že sme prisahali mlčanlivosť," vzdychol si ujo na záver rozprávania ...
A hľa, ako táto spomienka na uja pekne súvisí s tým, čo sa stalo pred pár dňami.

Aj dobrým novinárom sa môže stať iba človek, ktorý je prajný. Človek, ktorý na rozdiel od Petrovej matky viac ako na seba myslí na druhých. Na tých, o ktorých píše. Alebo tých, s ktorými sa zhovára. A pravdaže aj na tých, ktorí to budú čítať. Nedávno dostali dobrí novinári za svoje články ceny v novinárskej sútaži. Nech sa aj tento môj fejtón zaradí do radu gratulantov.