1812 -- v Záborí sa narodil historik, básnik, prozaik a dramatik Jonáš Záborský, evanjelický kňaz, v r. 1842 konvertoval ku katolicizmu. Dostal sa do sporu s Ľ. V. Štúrom a jeho kodifikáciou spisovnej slovenčiny, odmietol tiež jeho národný program ako nerealistický. Autor klasicistických básnických skladieb: Žehry, satirických próz: Panslavistický farár, Faustiáda, Chruňo a Mandragora, Pompézňa, didaktických humoresiek: Dva dni v Chujave, historických poviedok: Blud, Svätoplukova zrada a drám: Lžedimitrijády. Napísal rozsiahlu historickú prácu: Dejiny uhorského kráľovstva od počiatku do časov Žigmundových. Zomrel 23. januára 1876 v Župčanoch.
1940 -- vo Zvolene sa narodil humorista, dramatik, prozaik, textár, herec a režisér Milan Lasica. Herecky a autorsky spolupracoval s Júliusom Satinským v kabaretných a satirických programoch (Ktosi je za dverami, Všetci sú za dverami), hral vo filmoch (Srdečný pozdrav ze zeměkoule, Utekajme, už ide!, Tři veteráni), od roku 1989 je riaditeľom Štúdia S (v súčasnosti L+S) v Bratislave, kde tiež účinkuje v mnohých divadelných hrách. V bratislavskom divadle Astorka Korzo´90 režíroval hru nórskej dramatičky Nicolin Verdelinovej Milovníci a najnovšie naštudoval v Štúdiu L+S hru Garderobiér, kde hrá s českým hercom Bolkom Polívkom.
1981 -- v Mníchove zomrel právnik a profesor na VŠMU Ján Ladislav Kalina, pôvodne Ladislav Schwarz. Slovenský humorista, scenárista a filmový teoretik. V r. 1945-51 umelecký šéf Slovenského filmu v Bratislave, 1960-63 dramaturg v Tatrarevue a 1963-72 pedagóg na VŠMU v Bratislave. Zakladateľ a od r. 1965 vedúci Katedry filmovej a televíznej dramaturgie na Divadelnej fakulte. Autor satirických scénok, kníh: Svet kabaretu, Tisíc a jeden vtip, Lexikón vtipov a autobiografie: Obzri sa s úsmevom a Zavinili to židia a bicyklisti - Autografománia. V r. 1972 odsúdený na dva roky väzenia, v r. 1978 emigroval do NSR. Narodil sa 23. februára 1913 v Košiciach.
-----------------------------------------------------------------
1468 -- zomrel nemecký zlatník a vynálezca kníhtlače Johannes Gutenberg, vl. m. Johannes Gensfleisch.
Pôsobil v Mohuči a v Štrasburgu. Jeho najslávnejšou tlačou je dvojdielna 42-riadková biblia, ktorú vytlačil v r. 1452-55. Gutenbergov vynález spočíval v odlievaní kovových písmen z matríc, v ich zostavovaní do riadkov a strán a v odtlačovaní tlačiarskou čerňou na drevenom lise. Narodil sa približne v r. 1397 až 1400.
