Nemecký prezident Horst Köhler včera navštívil hrob zavraždeného izraelského premiéra Jicchaka Rabina spolu s jeho dcérou Daliou. FOTO - REUTERS
Nemecký prezident Horst Köhler prišiel na štyri dni do Izraela. Dávno predtým, než ho privítali so všetkými vojenskými poctami na letisku, diskutoval Izrael o tom, či znesie na pôde parlamentu prejav v nemčine.
Dejiny nemeckého jazyka v Svätej zemi sú rovnako dlhé a kontroverzné ako vzťahy politické. Kým v 20. rokoch zakladatelia prvých univerzít chceli nemčinu zaviesť ako vyučovací jazyk, po druhej svetovej vojne sa už na verejnosti nesmel používať jazyk, ktorý väčšina nemohla spájať s ničím iným ako s neznesiteľnými povelmi typu Apell či Arbeit macht frei. Kým budú žiť obete holokaustu, bude sa o nemčine diskutovať. Je v tom však stále menej nenávisti.
Keď v roku 2000 v Knessete prehovoril exprezident Johannes Rau, počúvala ho poloprázdna sála. Bolo to prvýkrát, keď na pôde parlamentu zaznela nemčina z úst nemeckej hlavy štátu. "Nemčina nie je len jazykom Heineho, Freuda a Einsteina, ale aj Hitlera a Himmlera," povedal vtedajší prezident parlamentu Avraham Burg. A to Rau navštívil Izrael aspoň 30-krát a niekoľkokrát sa snažil urovnať blízkovýchodný konflikt.
Köhler to bude mať ľahšie. Proti jeho dnešnému vystúpeniu v Knessete protestovali nahlas už len traja poslanci. Minister zdravotníctva Danny Naveh hrozí, že bude prejav bojkotovať. Podpredseda parlamentu Hemi Doron žiada, aby prezident prehovoril po anglicky. Doronovho starého otca zavraždili nacisti, Navehovi rodičia prežili koncentrák.
Stále viac osobností a politikov hovorí, že prezident má ako hosť právo hovoriť vo svojej rodnej reči, ale rovnako musí mať pochopenie pre nesúhlas niektorých poslancov. Tvrdí to aj šéf opozície Josef Lapid, jediný poslanec, ktorý hrôzy holokaustu prežil na vlastnej koži. Pre Lapida už dnes nie je Nemecko nepriateľom, ale po Spojených štátoch najbližším politickým spojencom jeho vlasti.
To je dobrý štart na celoročné nemecko-izraelské oslavy. Oba štáty si pripomínajú 40 rokov od nadviazania diplomatických vzťahov. Preto prišiel Köhler do Izraela, a preto v máji navštívi Nemecko izraelský prezident Moše Kacav.
Čím miernejšia bude diskusia o nemčine, tým viac dôvodov na oslavy oba štáty majú. Šesťdesiat rokov po vojne by malo pre politiku začať platiť, čo už je bežné pre Izraelčanov narodených po holokauste. Tí už s nemčinou problém nemajú: berú ju ako ďalší cudzí jazyk. Môžu ho študovať na všetkých univerzitách, alebo navštevovať Göetheho inštitút s lektormi z Nemecka.
Nemecký prezident má právo prehovoriť v Knessete po nemecky. Rovnako ako má povinnosť spomenúť tých, ktorí si už jeho prejav vypočuť nemôžu.
Köhlerova návšteva Izraela
* včera sa stretol s izraelským prezidentom Moše Kacavom. "Nemecko je v roku 2005 skutočným priateľom Izraela," povedal včera Kacav,
* hovoril s izraelským premiérom Arielom Šaronom,
* navštívil pamätník židovských obetí holokaustu Jad Vašem,
* dnes vystúpi v Knessete, hovoriť bude aj o nemeckom antisemitizme po škandále saských neonacistov, ktorí odmietli držať minútu ticha za obete holokaustu. Incident vyvolal v Izraeli veľkú diskusiu,
* zmenu oproti pôvodnému programu predstavuje návšteva mestečka Sderot, neďaleko pásma Gazy, ktoré je častým terčom rakiet palestínskych radikálov. Köhler chce ponúknuť pomoc pri riešení izraelsko-palestínskeho konfliktu,
* v delegácii nemeckého prezidenta sú podnikatelia a štyria mladí Nemci, ktorí sa zvlášť angažovali vo vzťahoch s Izraelom. (mim)
Autor: MIRIAM ZSILLEOVÁ, mik
