Španielsko, ktoré zmenu vzťahov s Kubou presadzovalo najviac, včera hovorilo o svojom úspechu. "Je to víťazstvo Španielska: správa všetkým Kubáncom znie - sankcie sú zrušené," povedal novinárom španielsky minister zahraničných vecí Miquel Angel Moratinos.

Jeho český kolega Cyril Svoboda naopak hovoril "o jednoznačnom úspechu Českej republiky", pretože členské krajiny môžu naďalej na svoje recepcie pozývať disidentov. "Česká republika sa nemôže nikým nechať obmedziť v práve pozvať niekoho na svoje územie, aj keby to bolo veľvyslanectvo v Havane. Budeme ďalej pozývať demokratických reprezentantov, ktorí bojujú za ľudské práva. Je to dobrá správa pre tých, ktorí trpia v kubánskych väzeniach."

Za český úspech Svoboda považuje aj dohodu, že členské krajiny únie budú "povinné" na stretnutiach s oficiálnymi predstaviteľmi Kuby otvoriť otázku ľudských práv a požadovať prepustenie politických väzňov.

Sankcie boli na návrh Prahy pozastavené na šesť mesiacov, najneskôr v júli sa bude pozícia únie voči Kube prehodnocovať. Českú pozíciu podporilo Slovensko, Poľsko, Dánsko a Nemecko. "Pretože sme dosť skeptickí k očakávaniu nejakého pozitívneho vývoja, tak budeme znovu posudzovať najefektívnejšie možnosti pôsobenia na kubánsky režim," povedal slovenský minister zahraničných vecí Eduard Kukan.

Svoboda i Kukan včera ocenili, že únii sa podarilo dohodnúť na spoločnej pozícii. "Je jasné, že pravidlá určuje únia a že jej nie sú nikým vnucované, ani Fidelom Castrom," povedal Svoboda.

Slovensko nemalo na všetko rovnaký názor ako Česko. Kukan pozastavenie sankcií nevnímal ako ústupok kubánskej vláde, ale spôsob, akým môže Brusel na Kubu zatlačiť. Včerajšia dohoda podľa neho znamená, že disidenti nebudú pozývaní na recepcie, ale na iné spoločenské akcie áno.

"Konštruktívny dialóg" už Európska únia s Kubou viedla. Od roku 1996 sa dialógom snažila podporiť mierový prechod k pluralistickej demokracii, dodržiavanie ľudských práv a zlepšovanie životných podmienok Kubáncov. Na rozvoj hospodárskych reforiem a občianskej spoločnosti poslala milióny eur. V decembri 2002 však musela vo svojom vyhodnotení konštatovať, že "nedošlo k žiadnemu pokroku pri zavádzaní reforiem, ktoré by si ctili ľudské práva a politickú slobodu." Na jar 2003 nechal Fidel Castro zatknúť 75 disidentov a v rýchlych procesoch im súdy vymerali mimoriadne tvrdé tresty od 6 do 28 rokov. V posledných mesiacoch prepustili na slobodu 14 chorých väzňov, aj to len podmienečne.

Autor: MIRIAM ZSILLEOVÁDAVID ZELINGER, Brusel