BANSKÁ BYSTRICA - Slovenská vendingová asociácia, ktorá združuje podnikateľov prevádzkujúcich predajné automaty, sa obáva, že nový platný zákon o miestnych daniach a miestnych poplatkoch zlikviduje všetky vendingové firmy. Jedným z riešení je, že podnikatelia aktivity presúvajú do miest a obcí s nižšími daňami.
"Firma, ktorá prevádzkuje 500 automatov, čo nie je nič výnimočné, by pri dnešnom daňovom zaťažení zaplatila samospráve ročne okolo 1,2 milióna korún. Znamená to, že daň pohltí viac ako 50 percent ročného zisku spoločnosti. Pri neurčenej hornej sadzbe dane, napríklad päťtisíc korún, to zlikviduje všetky vendingové firmy na slovenskom trhu," konštatoval člen asociácie Miroslav Korček.
V tomto roku už niektoré mestá uvalili sadzbu za jeden predajný automat päťtisíc korún, ako napríklad Prievidza a Moldava nad Bodvou. Niektoré bratislavské mestské časti sa vyšplhali až na sedemtisíc korún. Úplnou raritou je podľa Korčeka východoslovenská obec Kechnec pri Košiciach, kde je daň 20-tisíc korún za jeden automat.
Slovenská vendingová asociácia tvrdí, že zákon je nezmyselný a likvidačný, v niektorých bodoch dokonca protiústavný.
"Daň bez limitov je v rozpore s ústavou, ohrozuje ekonomické prežitie a vytvára priestor na korupciu. V praxi zákon dáva obci právo znemožniť a úplne eliminovať predaj z automatov. Momentálne hovoríme o automatoch na potraviny a nápoje, nie alkohol a cigarety," hovorí Korček.
Podnikatelia upozorňujú, že pri aplikácii zákona dochádza k viacnásobnému zdaneniu. Ak je automat v súkromnom objekte, prevádzkovateľ v rámci nájomného za priestor nepriamo odvádza obci daň z nehnuteľnosti. Za ten istý automat odvedie tak daň dvakrát. Ak je automat na verejnom priestranstve, prevádzkovateľ zaplatí daň z nehnuteľnosti, daň za predajné automaty a tretiu daň za užívanie verejného priestranstva.
Asociácia tvrdí, že daň za predajný automat je výlučne ekonomickým zaťažením vendinových operátorov a tým ich daňovo znevýhodňuje oproti iným predajcom. Napríklad, na železničnej stanici sa nachádzajú automaty blízko bufetov, ale daň za prevádzkovanie bufetu neexistuje.
Predajné automaty slúžia aj na zabezpečovanie pitného režimu v podnikoch, školách a nemocniciach. Paradoxom je, že kým prevádzkovateľom nevýherných hracích automatov kladie štát povinnosť odvádzať daň iba za prístroje, ktoré prevádzkujú v priestoroch prístupných verejnosti, prevádzkovatelia predajných automatov musia odvádzať daň za všetky automaty, bez ohľadu na to, kde ich prevádzkujú.
Slovenská vendingová asociácia má 20 členov, ktorí prevádzkujú približne 6-tisíc automatov.
VÝHRADY
* Nedefinovaním horných limitov sadzieb dane je zákon v rozpore s ústavou.
* Zákon vytvára stav viacnásobného zdanenia.
* Zavedenie dane z predajných automatov znevýhodňuje predaj v automatoch oproti iným formám predaja.
* Zákon umožňuje obciam zdaňovať aj predajné automaty v privátnom sektore, paradoxne v inom článku tohto zákona sa hracie automaty zdaňujú len na verejne prístupných miestach.
* Spôsobom výberu dane obce zdaňujú ešte nerealizovaný predmet dane.
* Spôsob a rozsah povinnej preukaznej evidencie na účely dane, ktorú bližšie špecifikujú všeobecne záväzné nariadenia jednotlivých obcí, nútia subjekty zverejňovať dôverné obchodné informácie, ako aj osobné údaje.
