Aj Telekomunikačný úrad patrí medzi regulátorov, ktorí môžu jedným rozhodnutím spôsobiť miliardové škody. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
BRATISLAVA - Rozhodovanie štátnych úradníkov spomaľuje plná zodpovednosť za škody, ktoré môžu svojimi verdiktami spôsobiť. Efektívnosť práce Protimonopolného, Telekomunikačného alebo katastrálneho úradu by mohlo zvýšiť poistenie. Poisťovne však nechcú preberať finančnú zodpovednosť za štátnych úradníkov, alebo aspoň nie v plnej miere.
Poisťovňa Uniqa napríklad zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nepoisťuje vôbec. Allianz-Slovenská poisťovňa podľa jej hovorkyne Lucie Muthovej štátnych zamestnancov poistí najviac na dvanásťnásobok mesačného platu, teda niekoľko miliónov korún.
Drahé chyby
"Žiadna poisťovňa nechce za prijateľné peniaze v plnej miere poisťovať štátnych úradníkov," povedala Jelena Hudcovská, predsedníčka Úradu geodézie, kartografie a katastra, ktorý v súčasnosti zápasí so žalobami za 1,5 miliardy korún. S rovnakým postojom poisťovní sa stretli aj Protimonopolný a Telekomunikačný úrad. "Zatiaľ sa nám nepodarilo nájsť vhodný produkt," povedal predseda Telekomunikačného úradu Milan Luknár.
Jediný chybný úradný verdikt môže podnikateľom alebo firmám spôsobiť miliardové škody. Telekomunikačný a antimonopolný úrad neudeľujú len miliónové pokuty. Obaja regulujú oblasti, v ktorých podnikajú hráči s obratmi vo výške desiatok miliárd korún. Zosobnenie škôd za neoprávnené odňatie licencie alebo chybné zastavenie koncentrácie tak môže štátneho úradníka stáť miliardy.
Podľa hovorcu Protimonopolného úradu Miroslava Jurkoviča by poistenie zamestnancov zefektívnilo fungovanie regulačných orgánov. "Určite by prispelo k rýchlosti rozhodovania, pretože dnes úradník dôkladnejšie zvažuje, či niečo podpíše, alebo nie," povedal Luknár, podľa ktorého to ale nezmanená, že poistený úradník podpíše čokoľvek.
Podľa šéfa Telekomunikačného úradu, ktorý pre agentúru SITA uviedol, že možné zosobnenie škôd spôsobuje váhavosť štátnych úradov pri rozhodovaní, chýbajúce poistenie regulátora pri vynášaní verdiktov nijako nebrzdí. Ako príklad spomenul rozhodnutie o podmienkach prepojenia sietí, ktoré Slovak Telecom napadol na Najvyššom súde.
Dvojaký výklad
K istote štátnych úradníkov pri vynášaní verdiktov neprispieva ani nejednotný výhľad zodpovednosť za spôsobenú škodu. Existujú dva rozdielne pohľady. Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že štátni zamestnanci zodpovedajú v plnej miere aj za neúmyselne spôsobené škody. Úrad pre štátnu službu sa však prikláňa k Zákonníku práce. Podľa neho sú zamestnanci zodpovední maximálne do výšky troch platov.
Predsedníčka Úradu geodézie, kartografie a katastra si myslí, že plná zodpovednosť nemá opodstatnenie. "Ak niektorý z úradníkov dostane k náhrade niekoľkomiliardovú škodu, nesplatí ju za celý život. Podstatne lepší výchovný účinok má, keď príde o tri platy," myslí si Hudcovská.
Dokázať zodpovednosť za škodu nie je ľahké
Zatiaľ žiadny zo štátnych úradníkov nepocítil finančné dôsledky svojho chybného rozhodnutia. "Našim právnikom nie je známe, že by sa na Slovensku podobný prípad už stal, keďže dokazovanie je pomerne zložité," povedal hovorca Protimonopolného úradu Miroslav Jurkovič.
Poškodený si od úradu môže nárokovať odškodnenie až vtedy, keď súd zruší chybné rozhodnutie. Alebo musí preukázať nesprávny úradný postup, napríklad nedodržanie zákonom stanovenej lehoty. Ďalej musí poškodený uspieť na súde s požiadavkou na odškodnenie a dotknutý úrad musí zodpovednému pracovníkovi dokázať úmysel alebo nedbanlivosť, ktorá by vzniknuté škody zapríčinila. (dc)
