Davenportová však nepremenila za stavu 2:2 v 2. sete 6 brejkbalov a za stavu 3:4 nevyužila náskok 40:0. Stratila 10 lôpt za sebou a do konca zápasu neuhrala ani gem. V samotnom závere hrala už dosť odovzdane.

S. Williamsová: ,,Ak sestry Williamsové podľa novinárov už padajú v rebríčku a strácajú silu, tak toto potom bol pád vo veľkom štýle. Bodaj by som klesala čo najviac. Ale vážne, nebolo mi do smiechu v prvom sete, keď ma seklo v krížoch. Povedala som si, úvod-neúvod, zavolám lekárku. Musela urobiť skvelý zákrok so zázračnými prstami, lebo všetko sadlo na miesto a už nebolelo. Dôležitá bola aj 5. hra 2. setu, keď som udržala podanie a ubezpečila sa, že nič nie je stratené. Keď si udržím formu a odohrám viac turnajov než vlani, vrátim sa aj na post svetovej jednotky. Tú súčasnú som práve zdolala a sama v sebe cítim, že keď hrám v dobrej forme, stále som najlepšia. Austráliu milujem, dokonca sa stalo, že v semifinále proti Šarapovovej bolo obecenstvo na mojej strane. To v zápasoch Williamsových nebývalo. Teraz potrebujem ešte jeden titul na Roland Garros, aby som mala z každého po dva. Mojím tunajším talizmanom začína byť Mark Hlavatý z Perthu (má slovenský pôvod - pozn. red.), s ktorým som začala trénovať v Hopmanovom pohári 2003 a na Australian Open som s jeho asistenciou ešte neprehrala pri ňom mám bilanciu 17:0. Musím si ho strážiť."

Davenportová: ,,Nemrzia ma až tak tie brejkbaly, ale výbuch v 8. hre 2. setu pri vlastnom podaní za stavu 40:0. Vtedy som mohla hravo vyrovnať na 4:4. Potom sa už ozvala vyčerpanosť. Od polovice 2. setu som cítila, že Serena pridáva, lopty sa začali vracať na moju stranu rýchlejšie a tvrdšie a ešte viac žmýkali moje telo. Musela som to ukončiť v dvoch setoch. Vedela som, že na tretí síl nemám. Som sklamaná, titul po piatich rokoch čakania bol tak blízko, ale zažila som už aj horšie prehry. Nechcem nič uponáhľať a vydávať nejaké predčasné vyhlásenia, a tak iba poviem, že sa možno o rok do Melbourne vrátim."