Rozdiel medzi zámorskou NHL a zvyšným hokejovým svetom vystihuje zdanlivý detail - hráč NHL nemusí za celú sezónu siahnuť na zips svojho mohutného vaku s vyše dvadsaťkilovým obsahom hokejového výstroja. Milionári NHL vystupujú zo súkromných klubových lietadiel v oblekoch s malou taštičkou na osobné vecami. V kabíne nájdu svoje korčule a hokejku pripravenú vždy na rovnakom mieste, po zápase sa o nič nemusia starať. Nepoznajú zipsy a dotyky s prepoteným ribanom, hokejovou spodnou bielizňou. NHL perfektne funguje plne klimatizovaný komfort. Od studeného Calgary po subtropickú Tampu. Dlhoročný železný muž Róbert Švehla, dnes spolumajiteľ Dukly Trenčín, si počas pôsobenia na Floride a v Toronte nepamätá na choroby z prechladnutia, ktoré v týchto dňoch útočia na hokejistov i divákov na našich extraligových štadiónoch-mrazničkách.

Výluka v NHL vyvolala rozmanité vplyvy.

Hviezdy, ktoré si v kráľovskej súťaži zvykli na absolútny servis, si teraz vláčia vaky po európskych kluboch na vlastných pleciach. Autobusmi sa trmácajú po nevykúrených štadiónikoch za symbolické peniaze, ktoré pokrývajú zväčša len vysoké poistné sumy odvodené od rozprávkových kontraktov v NHL.

Hráči v slovenských kluboch sa zhodujú, že je super, keď si môžu znovu zahrať vkluboch, kde vyrastali a splácajú nezáväznú lokálpatriotickú daň. Kamarátska partia v kabíne i mimo nej, hokej podľa ich technickej a kombinačnej krvnej skupiny, blízkosť rodinného zázemia sú najfrekventovanejšie pozitíva. Negatíva sa zdvorilostne prehliadajú, hráči sa pristavujú zväčša pri kritike rozhodcov.

Slovenskí manažéri naplno podľahli vzájomným pretekom v zbrojení. Taký počet veľkých mien, aké korčuľujú v slovenskej extralige v tejto sezóne nebol nikdy predtým a sotva bude v budúcnosti. V Trenčína majú znovu k dispozícii hviezdne trio Marián Hossa, Demitra, Gáborík, vo Zvolene podobne zvučnú lajnu Zedník, Handzuš, Országh. V Poprade hrá kultová osobnosť Bondra, v Slovane dvíhajú návštevy Šatan s Višňovským. Všetci si zasluhujú absolutórium, že sú tu a tešia ľudí, no zároveň od nich ťažko vyžadovať, aby išli od každého súboja vždy so stopercentným nasadením.

Nikomu určite nechýba chuť, ale objektívne im časom musí chýbať tlak zamestnávateľa.

Ten sa v motivačnej štruktúre profesionála obrazne zakotvuje až na fyziologickej úrovni. Že len hraničné peniaze prinútia k hraničnému nasadeniu.

Žiaľ, aj preto sa neúprosne sa javí predpoklad, že nadšenie a často aj idealizácia tepla rodného ľadu časom vyprchá a prevážia pragmatické motívy. Hráči i manažéri pripúšťajú, že ani keby sa v budúcej sezóne NHL nezačala, ťažko na Slovensku ostane toľko výnimočných osobností s astronomickou trhovou hodnotou.

Tak ako neprajníci na adresu NHL roky útočili, že je to len cirkus okolo peňazí, platí, že hokejový svet je bez fenoménu NHL bolestne chudobný. Tým viac, že Európa ešte nie je pripravená na veľkú nadnárodnú súťaž provnateľného formátu.

Samotní hráči stále intenzívnejšie pociťujú nenahraditeľnosť NHL. Chýba im veľká atmosféra s naplnenými dvadsaťtisícovými halami, publicita, široká konkurencia tridsiatich tímov, magická motivácia Stanleyho pohára. A v neposlednom rade veľké peniaze, ktoré poskytuje americký trh. Možno aj v hokeji platí, že peniaze nie sú úplne všetko, ale oveľa viac ako to bez nich nejde.

Vývoj v NHL nevybočuje z jednoduchej logiky. Pravdu majú nakoniec tí, čo majú peniaze, teda majitelia. Akokoľvek sa vo svojej asociácii javia súdržní, čas a najmä "prírodný zákon" že nik nie je nenahraditeľný, hrá proti nim.