MADRID - Vatikán našiel v novej španielskej vláde silného oponenta. Katolíckej cirkvi sa nepáčia jej laické skutky, vláda v Madride sa však bráni, že len stvrdzuje hlbokú revolúciu v morálke, ktorú môžeme pozorovať od pádu frankizmu. Tú potvrdzujú aj prieskumy verejnej mienky.

Španielska katolícka hierarchia je na kabinet Josého Luisa Zapatera, ktorý sa za desať mesiacov vlády už začal zaoberať takýmito otázkami, ako je zjednodušenie rozvodu, uzatváranie manželstiev medzi homosexuálmi, výskum kmeňových buniek a obmedzenie vyučovania náboženstva na štátnych školách, veľmi nahnevaná. Spor dosiahol vrchol v pondelok, keď Ján Pavol II. osobne tieto reformy kritizoval a vyhlásil, že v Španielsku, ktoré má silné katolícke tradície, vládnu uvoľnené mravy.

Po frankizme sa v Španielsku vyvinula kultúra "ži a nechaj žiť", kde sa príliš nedbá na nariadenia. Rafael Diaz Salazar, profesor sociológie na univerzite Complutense v Madride, sa domnieva, že španielska spoločnosť je v Európe nepochybne kultúrne najviac slobodná. "V spoločnosti, ktorá bola dlho obmedzovaná, je tendencia nedodržiavať nariadenia oveľa silnejšia," vysvetľuje sociológ.

Dokazujú to i prieskumy verejnej mienky. V Španielsku stále žije 80 percent katolíkov, ale len 14,2 percenta ľudí vo veku 15 až 29 rokov sa označuje za praktizujúcich. Za Franka v roku 1967 to bolo 77 percent.

Takmer 80 percent Španielov používa prezervatív. Pokiaľ ide o manželstvo homosexuálov, vlani v máji ho schvaľovalo 68,4 percenta Španielov (medzi mládežou vo veku od 15 do 24 rokov až 80,6 percenta). "Odsudzovanie prezervatívu úplnou väčšinou cirkví, ktorá síce má moc, sa v rodinách praktizujúcich katolíkov stretáva s výsmechom. Pozrite sa na pôrodnosť," dodáva sociológ.

Zapaterova vláda v utorok reagovala na pápežové slová a vyzvala cirkev, aby si hľadela svojho a nechala socialistický kabinet vykonávať volebný program. Cirkvi však dala aj akúsi zábezpeku s tým, že reformu týkajúcu sa interrupcií odložila na neurčito napriek vlastným predvolebným sľubom. Zapatero tiež sľúbil, že sa nedotkne dohôd medzi Madridom a Vatikánom, ktoré platia štvrť storočia a týkajú sa financovania cirkvi či vyučovania náboženstva. Aj napriek veľkému iskreniu medzi vládnymi a cirkevnými predstaviteľmi je podľa Salazara málo pravdepodobné, že sa zápas medzi katolíckou cirkvou a španielskou vládou skončí konfliktom. (čtk)