Ladislav Pásztor z Národného inštitútu kvality a inovácií tvrdí, že inštitút je na to, aby zneužitiu zabránil. "Ak bude rozdiel medzi prvým a posledným minimálny, tak to nemôže byť dôvod na vyradenie."

Poisťovne budú hodnotiť kvalitu podľa ukazovateľov, ktoré stanovilo ministerstvo zdravotníctva, podľa personálneho a technického vybavenia ambulancie či nemocnice a podľa toho, či poskytovatelia získajú certifikáty kvality.

Vládne nariadenie hovorí o kritériách na všeobecných lekárov, špecialistov, nemocnice a ústavy. Či lekár pracuje kvalitne, by sa malo hodnotiť napríklad podľa priemerného času ošetrenia, alebo dĺžky čakania na vyšetrenie.

Pre zubárov bude jedným z kritérií počet chýbajúcich, zaplombovaných zubov alebo zubov s kazom u 14-ročného dieťaťa.

Pásztor hovorí, že ukazovatele majú štatistický charakter. "My ich chápeme ako skromný začiatok jednej veľkej etapy." Ani veľké zdravotnícke systémy ako v USA podľa neho dnes nemajú jasno v tom, ako merať kvalitu lekárov.

Prezident lekárskej komory Milan Dragula tvrdí, že indikátory musia mať výpovednú hodnotu, musia byť presne postavené a zber údajov musí byť jednoduchý a pravdivý. Vládne nariadenie podľa neho také nie je. Kritizuje, že napríklad počet čakajúcich pacientov v ambulancii je ťažko spájať s kvalitou lekára v malých mestách, kde sa dvomi autobusmi z okolitých dedín zaplní celá čakáreň.

Pásztor povedal, že jeho inštitút bude zostavovať vlastný verejne prístupný rebríček. Začiatkom roku ho založila Asociácia súkromných lekárov a Slovenská lekárska spoločnosť. (dro)