BRATISLAVA - Európa chce vystupňovať boj proti zločinu. Podľa odhadov je v členských štátoch Európskej únie v zločineckých skupinách organizovaných asi 40-tisíc ľudí. Práve proti nim je namierené zjednocovanie trestov, ktoré presadzuje eurokomisár pre oblasť spravodlivosti, slobody a bezpečnosti Franco Frattini.
Frattini chce, aby odsúdení šéfovia zločineckých skupín dostali v každom členskom štáte aspoň desať rokov, ich pomáhači päť. Zjednotiť chce najmä tresty za cezhraničné zločiny, ako je obchod s ľuďmi, drogami či zbraňami.
"Zločinecké bandy sa mýlia, keď si myslia, že únia nepostupuje proti kriminalite dosť tvrdo," varoval Frattini. Po rozšírení únie predpokladá prudký nárast počtu takýchto skupín. Ich zisky už teraz tvoria dve až päť percent hrubého domáceho produktu únie.
Aby mohli členské štáty bandy lepšie potierať, musia sa dohodnúť na pojmoch. Podľa návrhu Európskej komisie môžu zločinecký gang tvoriť už dvaja ľudia, ktorí "s cieľom zaistiť si finančné alebo hmotné výhody, páchajú ťažké trestné činy, za ktoré sa ukladá aspoň štvorročný trest".
Slovenský parlament bude už od utorka rokovať o úplne novom trestnom zákone. Časť poslancov presadzuje zmeny, ktoré sú v protiklade k snahám únie, chcú napríklad zo zákona vypustiť trestný čin založenia a zosnovania zločineckej skupiny, za ktorý u nás dnes hrozí tri až desať rokov, poprípade strata majetku.
Návrh nezávislého poslanca Miroslava Abelovského podporila väčšina ústavnoprávneho výboru. S Frattiniho definíciou gangov nesúhlasí. "Vnímam to ako nevyhnutnú daň za to, že sme členmi únie," povedal. Chápe však zjednocovanie trestov. "Považujem za prirodzené, že takéto požiadavky z únie budú."
Roman Vavrík z SDKÚ si myslí, že je dobré, aby "sme ako členská krajina mali podobné sadzby ako majú v susedných štátoch únie". Privítal by postupnú štandardizáciu trestnoprávnych postihov v celej únii.
Úplne opačný názor má predseda ústavnoprávneho výboru Ján Drgonec z ANO. "Nevidím dôvod, prečo by sa to malo harmonizovať," tvrdí. Trestné sadzby by sa podľa neho mali riadiť kriminalitou v konkrétnom štáte.
Robert Kaliňák zo Smeru sa obáva, že jednotné tresty by mohli byť miernejšie ako sú tie naše. "Ak by bola sadzba prísnejšia, môžeme o tom debatovať," vraví. Ako príklad spomenul prevádzačstvo, s ktorým máme väčšie skúsenosti my ako krajiny, ktoré nehraničia s nečlenskými štátmi.
O návrhoch únie včera a dnes rokujú ministri vnútra a spravodlivosti Vladimír Palko Daniel Lipšic.
(rp, zel)
