Prečo v poslednom období tak prudko vzrástol počet sťažností zo Slovenska?

„Ľudia si uvedomujú práva, ktoré im vyplývajú z medzinárodných dokumentov. Je to prirodzené, podobne sa to deje aj v iných krajinách východnej a strednej Európy. V týchto krajinách ide aj o nápravu starých krívd. Medzi prípadmi, s ktorými sa ľudia do Štrasburgu obracajú, je veľa majetkových sporov súvisiacich s reštitúciami majetku, ktorý bol znárodnený, vyvlastnený, skolektivizovaný.“

Ľudia sa však najčastejšie sťažujú na neprimerane dlhé súdne konanie pred vnútroštátnymi súdmi.

„Áno, odhadujem, že až v troch pätinách prípadov. Sú na to objektívne aj subjektívne dôvody. Naši sudcovia väčšinou priznávajú, že nastali prieťahy, ale z objektívnych príčin. Napríklad sa objavil nápad, súd bol reorganizovaný. Niektoré súdy v kritických oblastiach sú skutočne preťažené. Sú tiež prípady, keď právny názor súdov nie je totožný s názorom Európskeho súdu. Niekedy podľa názoru nášho súdu konanie netrvá príliš dlho, ale podľa európskeho áno. Súd nemá stanovenú lehotu, dokedy má rozhodnúť, je to nezávislý orgán.“

Vzhľadom na počet obyvateľov sa však sťažujeme takmer dvakrát toľko ako Česi. Prečo?

„Príčina by mohla byť v nižšom právnom vedomí občanov Českej republiky, čo však nepredpokladám. Skôr je to v lepšej legislatíve a v lepšej práci súdov. Na riešenie veci možno prispelo, že Česká republika prijala zákon o konaní pred európskym súdom. Všetky súdy musia poskytovať kancelárii zástupcu informácie vopred. V kancelárii agenta majú osem právnikov, my len troch.“

Čo robí štát, aby sa počet sťažností zo Slovenska znížil?

„Predovšetkým treba zabezpečiť, aby sa veci riešili už doma. Špeciálne preto bol novelizovaný článok 127 ústavy. Od 1. januára môže Ústavný súd nielen zistiť, že došlo k porušeniu ústavného práva, ale môže priamo nariadiť súdu, aby v tejto veci konal. Bude tiež môcť rozhodnúť o finančnom zadosťučinení. Nebude teda dôvod, aby sa občania sťažovali až v Štrasburgu. Ďalším krokom je novelizácia Občianskeho súdneho poriadku. Jednoznačne hovorí, že súd sa musí riadiť rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Súdy, v ktorých konaní európsky súd uznal prieťahy, minister spravodlivosti vyzýva, aby vzali na vedomie nový právny stav. K rozsudkom európskeho súdu má prístup celá právnická obec. Robíme tiež školenia sudcov a justičných čakateľov.“ BARBORA TANCEROVÁ