k.“ Posty, ktoré zastáva, sa očividne nebijú, až problém ich dal zbytočne do súvislosti. Päťdesiatštyriročný bývalý moderný päťbojár vysvetľoval. Spojitosť chápal len čiastočne - vo financiách a potrebe niečo robiť.
Pohľad vrcholového funkcionára
„Slovenský šport sa kryštalizuje tak, že svetové výsledky, ktoré nie sú len otázkou obdobia či jednotlivca, dosahujeme vo vodnom slalome, kanoistike, streľbe a tenise. Nádejná mládež sa črtá v atletike. Nevidím preto dôvod, prečo by tenistom nemala vláda prispieť na výstavbu centra. Tenisová robota prináša ovocie v Davis cupe, Fedcupe, v mládežníckych kategóriách. Je zárukou dlhodobosti. Táto istá vláda vydala veľké prostriedky na rekonštrukciu futbalových štadiónov pred európskym šampionátom do 21 rokov roku 2000 u nás. Futbal nedokázal nič v Sydney, z práce s mládežou v ňom nič nevyklíčilo, budúcnosť je hmlistá. Tu som hľadal porovnateľný protipól užitočnosti a neužitočnosti. Tenisti si centrum zaslúžia,“ jasne zdôvodňoval V. Miller.
Názor kantora
Na „Millerovom“ športovom gymnáziu maturovala plejáda známych reprezentantov. Napríklad práve tenista Hrbatý. „Navštevovali či navštevujú ho majster sveta v horskej cyklistike Polc, futbalista Soboňa, zjazdárka Zuzulová, gymnastka Adamská.
„Slovenský školský šport nesporne dotáciu potrebuje. Som riaditeľom bratislavskej školy, ktorá má predsa aké-také vybavenie, ale aj existenčné problémy. Viem, v akom dezolátnom stave sú školské telocvične napríklad na východe Slovenska. Sú bez základných hygienických zariadení. My si deväťdesiat percent priestorov prenajímame. Plaváreň na Pasienkoch, halu Mladosť s posilňovňami, atletickú halu Elán, špecializované gymnastické i zápasnícke priestory. Naša škola je drahá. Školné síce rodičia nehradia, ale v posledných rokoch už musia platiť výstroj, sústredenia a výdavky spojené so súťažami,“ hovorí Vladimír Miller, ktorý plne chápe akútnu potrebu projektu: „Vráťme šport do škôl.“
Ibaže, zatiaľ nepočul o systémovosti krokov. „Nie som si istý, že 320 miliónov na tenisové centrum, či lepšie 195 miliónov, ktoré idú z Fondu národného majetku, by školám pomohlo,“ povedal a jedným dychom zdôraznil, že pri súčasnom „nesystéme“ a financovaní športu si nevie predstaviť, ako by vznikol systém.
Existuje riešenie
Podpredsedu SOV nadvihovalo zo stoličky, keď sa zamýšľal nad hlúpym rozhadzovaním v našom športe, z čoho kabinetne vyzdvihol futbalový príklad s ME do 21 rokov. Povzdychol si: „Nikde a nikdy sa nenájde vinník.“
Vladimír Miller ilustroval ružovejšiu slovenskú možnosť na dánskom príklade. Teda s krajinou síce nesporne bohatšou, ale rozlohou a počtom obyvateľov približne totožnou s nami. Bol tam nedávno na návšteve s predsedom SOV Františkom Chmelárom. „Dáni rozčlenili šport a telovýchovu do troch skupín - toptím, zväzovú sféru a regionálny šport. Všetko financujú z výťažkov lotérie Loto. Šport u nich patrí ministerstvu kultúry, ktoré na tieto peniaze nesiahne. Naopak, športové organizácie dávajú ministerstvu desať percent, ktoré slúžia na kongresy, semináre, projekty, ktoré by sa dali zhrnúť pod názvom - pre zdravie národa,“ opísal V. Miller, podľa ktorého by všetko vyriešilo, keby výťažky zo slovenských číselných lotérií tiekli priamo do športu. Predpokladný výťažok za tento rok z nich má byť 550 miliónov korún, V. Miller nevylučuje, že ide o skromnejšiu časť, než je skutočnosť.
