Slovensko patrí medzi 10 krajín sveta, ktoré mali tohto roku v elitných skupinách Davisovho pohára aj Pohára federácie obidva svoje tímy. Mužov aj ženy.

Keď sa v roku 1997 mečířovci po barážovom víťazstve v Kanade 4:1 prebili do svetovej skupiny, Medzinárodná tenisová federácia (ITF) udelila nášmu zväzu štvorročnú výnimku, aby aj napriek nevyhovujúcemu štadiónu mohol organizovať domáce zápasy. Odvtedy funkcionári ITF sledovali, či sa pripravuje výstavba tenisového stánku medzinárodných parametrov a pri príležitosti zápasu 1. kola Davis cupu Slovensko - Rusko (2:3) vo februári v Bratislave to v rozhovore s prezidentom R. Schusterom a predsedom vlády M. Dzurindom spomenul šéf ITF Talian F. Ricci Bitti. Slovensko má svetových tenistov, ale žiadny vyhovujúci štadión na svetové súťaže.

„Uvedomili sme si to, keď naše tímy stúpali v Davis cupe, Fedcupe a z perspektívneho hľadiska sme nespĺňali pravidlá súťaží. Navyše tenisové centrum sme potrebovali aj na koncentrovanú prípravu mládeže,“ uviedol generálny sekretár Slovenského tenisového zväzu Igor Moška, keď sa vracal k vzniku myšlienky Národného tenisového centra. Vo federácii sa posledné tenisové areály postavili v Čechách - pražská Štvanica aj stredisko v Přerove, na Slovensku máme väčší tenisový štadión na Tehelnom poli ešte z roku 1940.

V roku 1996 sa preto začalo uvažovať o výstavbe nového areálu v Bernolákove neďaleko Bratislavy, kde už stálo golfové ihrisko a golf s tenisom ponúkali lákavú symbiózu pre investorov. Všetko sa zvrtlo o dva roky neskoršie, keď sa do finančných ťažkostí dostal Tenisový klub Slovan Bratislava a na schôdzi klubu sa situácia naklonila v prospech STZ. Zväz v konkurze kúpil za 23 miliónov Sk časť tenisového areálu na Tehelnom poli aj s centrálnym dvorcom s podmienkou, že do štyroch rokov musí začať s výstavbou nového areálu.

Sprvu bežalo všetko rýchlo, v architektonickej súťaži vyhrala dvojica Droppa - Cvengrošová, ale propagovaný projekt zostával stále len na papieri.

„V roku 1998 išla hlavná časť peňazí z Fondu národného majetku na rekonštrukciu futbalových a hokejových štadiónov, potom dostala prednosť Svetová zimná univerziáda, dostavba atletickej haly, zimné hry mládeže EYOD. Tohto roku išli prvé milióny na dokončenie rekonštrukcie mostíka v Štrbskom Plese a konečne sa dostal na rad tenis,“ povedal I. Moška. Zväz vypracoval projekt a ministerstvo školstva ho predložilo na novembrové rokovanie kabinetu. Vláda projekt na 320,4 milióna korún väčšinou hlasov schválila, hoci materiál predtým narazil na nesúhlas Fondu národného majetku i ministerstva financií.

Až potom sa výstavba Národného tenisového centra začala dávať do protikladu s projektom Vráťme šport do škôl s nákladmi 800 mil. Sk, o ktorom minister Milan Ftáčnik tvrdil, že je pre nich prioritný. Napriek tomu však ministerstvo podporilo stavbu NTC.

Podľa I. Mošku by prvú časť centra s parkoviskom na prízemí pre 300 vozidiel a piatimi kurtmi na 1. poschodí i telocvičňou, squashovými ihriskami, šatňami, reštauráciou i ubytovacou časťou asi pre 30 talentovaných tenistov z celého Slovenska mohli dokončiť už na budúce leto. V ďalšom roku dostavajú viacúčelovú halu s tromi dvorcami a hľadiskom pre 4500 divákov. Centrum by malo slúžiť nielen pre vrcholový a výkonnostný tenis, ale aj pre rekreačný šport.

A ak raz reprezentácia v Davisovom pohári či v Pohári federácie postúpi do semifinále či do finále súťaže - muži mali k nemu blízko pred dvoma rokmi (vo štvrťfinále podľahli v Moskve Rusku 2:3), ženy v tom istom roku prehrali v semifinále v Rusku rovnako 2:3 - zápasy môže odohrať bez výnimky ITF aj na domácej pôde a vhodný štadión nemusí hľadať u susedov vo Viedni alebo v Brne.