NEW YORK - Vojenská intervencia môže byť ospravedlnená snahou zabrániť genocíde, etnickému čisteniu, násilnému vysídľovaniu alebo rozsiahlemu utláčaniu a znásilňovaniu civilného obyvateľstva. Medzinárodné spoločenstvo má zodpovednosť vojensky zasiahnuť vnútri jednotlivých štátov, aby vo výnimočných okolnostiach zabránilo rozsiahlemu vraždeniu. K tomuto záveru došla medzinárodná komisia pracujúca pod záštitou kanadskej vlády, ktorá svoju správu na túto tému odovzdala v utorok v New Yorku generálnemu tajomníkovi OSN Kofi Annanovi.

Už sa nesmie opakovať Rwanda, už sa nesmie opakovať situácia, keď medzinárodné spoločenstvo nerobí nič, povedal spolupredseda komisie, bývalý austrálsky minister zahraničia Gareth Evans. Západné vlády sa odsudzovali za to, že v roku 1995 nezasiahli pri genocíde v Rwande či pri masakre v Srebrenici v Bosne. Kritika sa im ušla aj za to, že porušili suverenitu Juhoslávie, keď sa bombardovaním postavili na stranu kosovských Albáncov.

Evans uviedol, že každú intervenciu by mala schváliť Rada bezpečnosti OSN. To sa v Kosove nestalo, pretože v rade hrozilo ruské veto. V tomto prípade mala byť podľa správy rezolúcia o intervencii v Kosove Rade bezpečnosti rovnako predložená a po prípadnom ruskom vete sa malo NATO snažiť ju predložiť Valnému zhromaždeniu, aby bombardovanie dostalo medzinárodnú legitimitu.

Správa uvádza, že humanitárna vojenská intervencia porušujúca štátnu suverenitu by mala byť až poslednou možnosťou. Nemala by spôsobiť ešte väčšie hrôzy. Porušovanie ľudských práv ako systematická rasová diskriminácia alebo nespravodlivé väznenie nie je dôvodom na intervenciu, ale skôr dôvodom na politické a ekonomické sankcie.

Správa uznáva, že humanitárna intervencia by nefungovala, keby bola zameraná proti príliš silnému štátu, ako je Rusko, USA, Čína, Británia alebo Francúzsko. Zásah proti mocnosti by určite vyvolal katastrofické dôsledky, ktoré by boli horšie než situácia, proti ktorej by ste chceli zasiahnuť, uviedol Evans. (čtk)