BRATISLAVA – Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu je na pokraji kolapsu a Slovensko k jeho preťaženosti výdatne prispieva. V počte sťažností na počet obyvateľov sme na prvom mieste v Európe, keď z jedného milióna našich občanov sa ich za minulý rok sťažovalo v Štrasburgu až 52.
Väčšina z nich sa však na prejednanie nedostane. „Z podaní od slovenských občanov prijme súd na rozhodovanie len asi desať percent,“ hovorí agent SR pre zastupovanie pred Európskym súdom pre ľudské práva Peter Vršanský.
Napriek tomu sa počet oprávnených sťažností stále zvyšuje. Kým v roku 1993 prijal európsky súd zo Slovenska iba jednu oprávnenú sťažnosť, v minulom roku ich bolo 44.
Najčastejšie sa ľudia sťažujú na zdĺhavosť súdnych konaní.
Súd však musí brať na vedomie každé podanie, preskúmať ho a odpovedať naň. Sudcom tak nezostáva čas na rozhodovanie vo veciach, keď boli ľudské práva naozaj porušené.
„Súd volá o pomoc. Je dokonca možné, že nastane situáca, keď bude dochádzať k prieťahom v konaní aj na samotnom súde pre ľudské práva,“ hovorí Viliam Figusch, vedúci kancelárie Rady Európy v Bratislave. Za posledné tri roky sa počet sťažností adresovaných do Štrasburgu zvýšil deväťnásobne.
Ľudia si podľa Figuscha neuvedomujú, že na Štrasburg sa možno obrátiť len ako na poslednú inštanciu, keď sa už občan obrátil na všetky naše súdy. „Sťažovať sa možno len na konanie štátnych orgánov – súdov, polície, úradov. Nie voči právnickým a fyzickým osobám, ani nie na prípady, ktoré sú desiatky rokov staré,“ hovorí.
Ľudia tiež veľmi často očakávajú, že zo súdu v Štrasburgu dostanú peniaze. „Nie je to vždy tak. Aj z toho mála sťažností, ktoré súd prijme, sa odškodnenie vyplatí len niektorým. Nie sú to tie miliónové sumy, ktoré ľudia požadujú. Za prieťahy v súdnom konaní sa dnes vypláca 100 000 korún,“ hovorí Figusch.
Kritickou situáciu sa nedávno zaoberal aj Výbor ministrov Rady Európy, ktorý naliehavo vyzval členské štáty Rady Európy, aby prijali domáce opatrenia. Pokles slovenských sťažností by mala od 1. januára priniesť novela ústavy.
