BRATISLAVA - Slovensko zažilo prvý rok menšinovej vlády a napriek tomu sériu reforiem, a paradoxne menej spoločenského pesimizmu - aj tak vidia minulý rok analytici. Mimovládny Inštitút pre verejné otázky včera predstavil ďalšiu zo svojich Súhrnných správ o stave spoločnosti - Slovensko 2004.
Podľa čestného predsedu IVO Martina Bútoru (na snímke) je Slovensko krajinou paradoxov: na jednej strane si ju politici stále delia ako korisť, na druhej však presadzujú reformy, ktoré vytvárajú prostredie pre zlepšenie života ľudí.
Koncom marca sa Slovensko stalo členom NATO, 1. mája členom Európskej únie. Prezident IVO, politológ Grigorij Mesežnikov poznamenáva, že demokracia sa u nás "nezvratne zakorenila", dnes sa diskutuje, aká kvalitná bude.
Hoci dosiaľ nie je jasné, ako koalícia získavala hlasy nezávislých poslancov, tieto dohody podľa Mesežnikova reformnú vôľu vlády neoslabili. "Nešlo o kompromisy, ktoré by brzdili reformy."
Konali sa prezidentské voľby, referendum o predčasných voľbách a voľby do Európskeho parlamentu. Hoci do 2. kola prezidentských volieb postúpili dvaja opoziční kandidáti - Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič - úsilie opozície zablokovať reformy podľa Mesežnikova "fakticky zlyhalo". Referendum nebolo platné, čím sa podľa neho nepriamo potvrdilo, že väčšina spoločnosti reformný kurz prijíma.
Ešte začiatkom roka to tak však nevyzeralo. Nepokoje Rómov či protesty proti spoplatneniu vysokých škôl podľa sociologičky Zory Bútorovej ukázali, že "občania sú nielen nespokojní, ale aj nepokojní". Keď však nespokojnosť mohli zásadne vyjadriť - v referende či voľbách - nešli do dôsledkov. Len v prezidentských voľbách zrejme prejavili "istú nespokojnosť alebo nedostatok nadšenia" s fungovaním vládnej koalície.
V druhej polovici roka sa situácia podľa Bútorovej stabilizovala: "Občania boli nielen pokojní, ale aj spokojnejší." Z prieskumov vyplynulo, že smerovaniu krajiny dôveruje viac ľudí, do budúcnosti hľadia s väčším optimizmom, o čosi viac dôverujú hlavným inštitúciám štátu. V značnej miere sa pod to podľa analytikov podpísal vzťah medzi vládou a prezidentom.
Politika však opäť nadobúda etnický ráz, keď sa v niektorých regiónoch zostavujú "veľké slovenské koalície". Mesežnikov poznamenáva, že "slovenské" strany vládnej koalície toto akceptovali a dokonca ani KDH, programovo najbližšie maďarskej koalícii, nemalo výhrady. To, že programová blízkosť ustupuje etnickej, považuje za zvláštne. (joč)
