BRATISLAVA - Na Slovensko prúdi naďalej menej kapitálu zo zahraničia ako do Česka. Na príleve priamych zahraničných investícií sa ešte neprejavili ani ekonómami vyzdvihované reformy slovenskej vlády. Kým v prepočte na jedného obyvateľa pritieklo do českého podnikového sektora za uplynulých päť rokov takmer 1925 dolárov, do slovenských firiem to nebolo ani 1485 dolárov.

"Česká republika má lepšiu infraštruktúru. Máme hustejšiu diaľničnú sieť a lepšie fungujúcu leteckú dopravu," myslí si český analytik Komerční banky Vladimír Kvasnička. Aj vďaka tomu sa podľa neho prílev zahraničného kapitálu do českého podnikového sektora od roku 2000 vyšplhal k dvadsiatim miliardám dolárov, zatiaľ čo na Slovensku nedosiahol ani osem miliárd.

Slovensko zaspalo na štarte

"Do Česka prúdia veľké zahraničné investície od roku 1998, k nám od roku 2002," hovorí slovenský analytik Ľudovej banky Mário Blaščák. Podľa neho Slovensko mešká, no môže Českú republiku začať dobiehať. "Vlani sme na Slovensku boli svedkami nebývalého boomu ohlásených investícií. Keď však niekto investíciu ohlási, neznamená to, že k nám príde s eurami už na druhý deň. Môže to trvať aj rok," dodal Blaščák.

Atraktívnosť Slovenska pripúšťa aj Kvasnička z Prahy. Podľa neho spočíva najmä v nižších daniach a v počte nezamestnaných. "Vzhľadom na mieru nezamestnanosti je na Slovensku pre investorov nižšie riziko, že sa pracovný trh vyčerpá a zamestnávatelia budú musieť začať ľudí preplácať, aby neodišli inde. To sa už v niektorých regiónoch Česka stáva," vysvetlil český ekonóm. Prílev investícií treba podľa Blaščáka deliť na privatizáciu, pri ktorej nevzniká žiadny nový podnik, a na postavenie úplne novej firmy. "Musíme si uvedomiť, že veľké investície na zelenej lúke, napríklad PSA Peugeot Citroen v Trnave či Hyundai/Kia v Žiline budú hotové až v roku 2006. Až vtedy možno teda čakať dominový efekt v investíciách do množstva ďalších dodávateľských firiem," skonštatoval Blaščák.

V kurze už nie sú len fabriky

Ekonómovia dlhodobo upozorňujú, aby sa Praha ani Bratislava nespoliehali len na nové výrobné závody, ale aj na získanie sofistikovanejších investícií. Napríklad v Česku už funguje logistické centrum globálnej špeditérskej firmy DHL, u nás sa zatiaľ investori obmedzujú až na výnimky len na výrobu. "Slovensko bolo objavené len pred tromi alebo štyrmi rokmi, je to aj tým," zdôvodňuje Kvasnička. Prvými firmami, ktoré na Slovensko ohlásili presun vývoja, sú Siemens, Samsung a Johnson Controls.

O investorov vedú krajiny v strednej Európe doslova vojnu. Ich hlavnou zbraňou je poskytovanie investičných stimulov, najmä daňových úľav a príspevkov na zamestnanie nových ľudí či ich rekvalifikáciu. "Je to tak aj v Česku. Na ilustráciu - závod Peugeot/Toyota získal bezprecedentnú výnimku a jeho kamióny budú môcť jazdiť po českých cestách aj cez víkendy," hovorí Kvasnička. Podľa českého ekonóma si žiadna stredoeurópska vláda nemôže dať ujsť príležitosť zlákať veľkého investora do chudobnejšieho regiónu. "Nemožno jej to zazlievať," dodal.

Štátna pomoc na Slovensku

Zdroj: ministerstvo financií

Investičné stimuly na Slovensku a v Česku Slovensko Česko

Zdroj: MH SR, Czech Invest