Piatok, 3. december, 2021 | Meniny má OldrichKrížovkyKrížovky

Pre väzňov v tábore prišlo oslobodenie príliš neskoro

Jakov Gelfandbein si dnes ako každý rok 27. januára naleje vodku, upečie toast a bude spomínať. Na rozlámané vráta, z ktorých pomaly na svetlo vychádzali dožívajúci kostlivci a hádzali sa mu okolo krku. Dvadsiatehosiedmeho januára 1945 ...

FOTO - REUTERS

Jakov Gelfandbein si dnes ako každý rok 27. januára naleje vodku, upečie toast a bude spomínať. Na rozlámané vráta, z ktorých pomaly na svetlo vychádzali dožívajúci kostlivci a hádzali sa mu okolo krku. Dvadsiatehosiedmeho januára 1945 mal Jakov 23 rokov. Bol sovietsky vojak a Žid. Vedel, že mohol byť jedným z tých, čo mu bozkávali ruky za dve lyžice bujónu. Viac nevládali zjesť. Prišiel s vojakmi, čo oslobodili Osvienčim. Prišli príliš neskoro: v tábore bolo už len sedemtisíc ľudí, ktorí sa nevládali vydať na pochod smrti, a tak ich tam dozorcovia nechali zomrieť od hladu a zimy. Videl, čo sa nepodarilo nacistom pred postupujúcou Červenou armádou zničiť: plynové komory, baraky, 350-tisíc kusov pánskych oblekov, 870-tisíc dámskych šiat, desaťtisíce párov topánok a tisíce vriec plných vlasov. Videl aj zubné a ortopedické protézy a šábesový obrus, aký mala doma aj jeho mama. Na ten nikdy nezabudne. Jakov Gelfandbein je jedným z posledných pamätníkov oslobodenia továrne smrti - Osvienčimu. Vstúpil tam pred 60. rokmi.

Nemci vedeli, že Osvienčim padne. Sovieti už držali Varšavu a pokračovali ďalej na západ. Asi 15. januára prišiel rozkaz totálne zlikvidovať tri hlavné osvienčimské tábory a ich satelity.

Už od leta 1944 presúvali práceschopných väzňov do Nemecka. Pálili sa dokumenty, osobné veci väzňov, likvidovali sa "sprchy", baraky, dielne aj plynové komory. Preč museli aj ľudia, čo prežili. Na pochod do táborov v Nemecku sa vydalo 56-tisíc mužov a žien. Väčšina z nich tam nikdy neprišla.

Kým dozorcovia opustili tábor, 600 ľudí ešte postrieľali. Ostatní tam čakali na pomalú smrť. Sovietov, ktorí do tábora vstúpili, už takmer nevnímali. Silnejší sa ešte vládali radovať a zmätene rozprávať. Na otázky však zväčša odpovedali: neviem, nepamätám si, nechcem o tom hovoriť.

Hlavne deti sa tešili, že vidia nových ľudí. Vojakov objímali, brali si od nich dolepené sladkosti. "Potrebovali sme ich objať: keď ste boli tak dlho sami, ocenili ste, že sa môžete dotknúť niekoho, kto bol taký živý," povedala výskumníkom z jeruzalemského múzea Yad Vašem Eva Mozes Kor. Keď prišli vojaci mala desať rokov.

Nie vždy sa však Sovieti správali slušne. Viacero väzenkýň vypovedalo, že vojaci ich znásilnili. Objavili sa aj správy, že kradli osobný majetok väzňov, ktorý sa Nemcom nepodarilo odniesť.

Mnohí z tých, ktorí prežili oslobodenie, však dlho nežili. Zomreli na infekčné choroby alebo jednoducho na to, že sa veľa najedli. Niekoľko desiatok spáchalo samovraždu, či skončilo na psychiatrii.

Takmer 200-tisíc ľudí, ktorí prešli Osvienčimom, prežilo. Tí, čo sa dokázali zaradiť do života, si založili rodiny, pracovali a snažili sa zabudnúť. Často až po rokoch sa ich vnúčatá dozvedeli, čo prežili a kto vlastne sú. Mnohým sa rozviazal jazyk až pred kamerami projektu Oral History. Až vtedy prišla katarzia.

Rozhodnutie zriadiť koncentračný tábor v bývalých kasárňach poľskej armády padlo v roku 1940. Už v máji tam poslali prvých väzňov, vtedy "len" na prácu pre nemecký vojenský priemysel. O rok neskôr začali splyňovať a vznikol tábor Auschwitz - Birkenau (známy ako Auschwitz II) - tam sa masovo zabíjalo. V roku 1942 sa už otvorene hovorilo o konečnom riešení "židovskej otázky" a začalo sa vraždenie ako na bežiacom páse.

Pribúdali nové krematóriá aj šialené experimenty doktora Mengeleho s dvojičkami a trpaslíkmi či Carla Clauberga so sterilizovaním hlavne židovských a rómskych žien. Všetko pomaly spelo k zániku: umierali ľudia, ale vymieral aj celý národ (Židia tvorili 90 percent 1,5 milióna obetí koncentráku) a jeho duša. Zúfalí ľudia kradli, predávali svoje dcéry nacistom a prestávali veriť v Boha. Iní, naopak, veriť začali: pred plynovými komorami s cynickým nápisom "Čistota oslobodzuje" sa nemodlili len rabíni, ale aj ateistickí intelektuáli.

Občas sa niekto odhodlal na vzburu či útek. Väčšinou sa to skončilo smrťou. Utečení väzni o tom, čo sa stalo, hovorili. Spojenci vedeli, čo Nemci páchajú v koncentrákoch už na jar 1944. Nezakročili, mohli pritom zachrániť životy minimálne maďarských Židov.

Osvienčimu vládol do roku 1943 Rudolf Höss: poctivý člen nacistickej strany a dobrý úradník. Večer, keď sa vracal z "práce" sa hral so svojimi piatimi deťmi a zapisoval si do denníka, aké sú rozkošné. On to všetko roztočil a hovoril, že len vykonával príkazy. Potom tábor "riadili" Artur Leibenhenschel a Richard Baer.

Höss sa do tábora vrátil v máji 1944, aby urýchlil likvidáciu Židov z Maďarska. Šestnásteho apríla 1947 ho obesili pred vchodom do Osvienčimu.

Na trest smrti za Osvienčim odsúdili 23 ľudí, 750 odsúdili na tresty väzenia, nie všetci tam však skončili.

Zajtra - Ema Destinová

Skryť Vypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť
  2. Máš rád výzvy? Zmeň svet a urob veci inak, teraz
  3. Tento rok turizmu neprial
  4. Brazílska fintechová banka Nubank vstupuje na Wall Street
  5. Opäť sme na dobrej vlne
  6. Ako sa vyrába nealkoholické pivo? Kvalitou nezaostáva za bežným
  7. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami
  8. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos
  9. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie
  10. PRIESKUM: Slováci prezradili, čo by mal spĺňať dokonalý smartfón
  1. Ako uľahčiť opatrovanie seniorov doma
  2. Brazílska fintechová banka Nubank vstupuje na Wall Street
  3. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami
  4. Ako sa vyrába nealkoholické pivo? Kvalitou nezaostáva za bežným
  5. Opäť sme na dobrej vlne
  6. Aj mikulášske balíčku môžu byť zdravé. Zistite ako na to.
  7. 365.bank sa stala bankou roka na Slovensku
  8. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  9. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  10. Ako vychovávať deti aby boli odolnejšie
  1. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť 16 839
  2. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie 11 235
  3. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes? 7 788
  4. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 6 937
  5. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos 6 779
  6. Strava ani spánok nie sú dôležité, ak pri tom dýchame zlý vzduch 5 803
  7. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 4 528
  8. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 4 203
  9. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 3 791
  10. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené 2 879
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Protesty proti pandemickým opatreniam v Amsterdame.

Je stále naším spojencom proti tým, ktorí s ním narábajú horšie ako obchodníci s otrokmi so živým tovarom.


1. dec
Mliečne produkty by vo vyváženej strave nemali chýbať.

Sťažujú sa obchodníci, mliekari aj farmári.


4 h
Nataša Holinová

Výsledky prvého kola voľby detského komisára sú vzrušujúce. Druhé nás ani nemusí zaujímať.


2 h
Fitneska Miroslava Stašová.

V minulosti schudla vyše dvadsať kíl.


29. nov

Matovič prišiel s tým, že rozfofrujme pol miliardy. Ale bolo to v parlamente ťažko priechodné, tak vznikol kompromis.


Skryť Zatvoriť reklamu