Čo pozerá
dapešti, ako aj fascinujúce sklo Drahoša Prihela v Prezidentskom paláci v Bratislave. V televízii sledujem najmä spravodajstvo. Komerčné a satelitné TV mi veľmi znížili apetít na tento druh kultúry. Z môjho názoru na seriály som sa v médiách vyznal už viackrát. Teším sa, že môj 4-ročný synček Daniel Artur nemá rád Pokémonov. Kiež by si tento trend vkusu udržal aj v budúcnosti. Mojím najkrajším zážitkom z obrazovky sú chvíle, keď sedíme s Danielom v kresle a zabávame sa na príbehoch Pingu.
Čo číta
Aj keď dobre napísaná próza dokáže byť neodolateľnou volavkou, výsledne čítam viac poézie. Je nielen najbližšou sestrou hudby, ale oproti iným druhom literatúry je na zlomku plochy schopná povedať oveľa viac. Poézia poskytuje to, čo próza len zriedkavo: otvoríte útlu knižočku, prečítate zopár riadkov a pocítite, že vás nadlho obohatila návšteva v dokonalom, uzavretom svete. K veršom Rúfusa, Otakara Březinu, Hrubína či Claudela sa často vraciam ako k očistnému kúpeľu. To isté platí o Čapkovi i Saroyanovi (najmä kniha O neumieraní). Obidvaja ma permanentne fascinujú. Sú infúziou optimizmu. Podobnými posolstvami ma oslovuje aj Thákur, Gibrán a Hesse v Siddhárthe (jej nové, doteraz u nás najkrajšie vydanie, vyšlo aj s autorovými ilustráciami). Z noviniek ma zaujal Emil Balbín svojimi Svätcami na smetisku a Otakar Kořínek veľmi zaujímavým prínosom k večnej beethovenovskej téme (Človek a múza, Missa solemnis). Nesmierne rád však čítam aj jedálne lístky, samozrejme, len v patričných čitárňach.
Čo počúva
Každý mesiac nespočetné množstvo hodín husľovej hry mojich študentov na VŠMU. Ak k tomu prirátame moje vlastné cvičenie a koncertovanie, je samozrejmé, že vážnu hudbu musím vyvažovať počúvaním inej. Som ctiteľom francúzskeho šansónu, najmä Belgičana Jaquesa Brela. Nepohrdnem ani šansónmi Barbry Streisandovej. Páči sa mi oveľa viac ako speváčka než ako herečka. Veľmi rád počúvam džez, no len za okolností špeciálnej pohody. Podobne ako pri vážnej hudbe, ani džez nemôžem počúvať jedným uchom dnu, druhým von. Mystérium Vianoc a zimného slnovratu krásne presvetľujú pastorely, koledy a iná vianočná hudba. Doslova však neznášam jej devalvujúcu predčasnosť tak ako sa pomaly už od októbra vyskytuje všelikde po obchodoch.
Husľový virtuóz, vyhľadávaný pedagóg a popularizátor vážnej hudby Peter Michalica je pojmom aj v prostredí, kde vážna hudba príliš "neletí". Svojím rečníckym talentom, schopnosťou prihovoriť sa poslucháčom v niekoľkých svetových rečiach a prirodzenou charizmou človeka, ktorý si nadobudnuté poznanie nenecháva pre seba, sa mu darí aj systematicky približovať Slovensko v zahraničí. V predvianočnom čase je koncertne mimoriadne vyťažený, počas sviatkov odpočíva a teší sa na Nový rok. Ale už v týchto dňoch pracuje na príprave svojho letného festivalu Hudba pod diamantovou klenbou, ktorý bude situovaný ako i po minulé roky v jeho rodnom dome v Kremnici.
Autor: (čort) / Foto: Archív TASR
