BRATISLAVA - Na záchranku chýbajú peniaze. Pripravené financovanie zo zdravotného poistenia nestačí. Nový zákon počíta, že by malo vzniknúť 117 nových staníc. Všetkých 207 staníc by mali prevádzkovať mali súkromníci.
Na každú sanitku má predvádzkovateľ dostať od poisťovní paušál 695-tisíc korún mesačne, ktorý má súkromných poskytovateľov motivovať, aby začali podnikať aj v tejto oblasti. Lekári, ktorí sa už o záchranku zaujímali, hovoria, že je to málo. "Tým, ktorí už majú autopark a príslušenstvo nakúpené, bude 695-tisíc stačiť. Ten, čo si bude musieť vziať na to štartovací úver okolo 8 miliónov, bude mať problém, pretože banky nie sú naklonené dávať na tieto projekty úvery," povedal lekár Karol Jarábek, ktorý v tejto oblasti pracuje niekoľko rokov.
Ministerstvo zdravotníctva chcelo jednorazové dotácie pre prevádzkovateľov - výpomoc na splácanie úverov - zaplatiť z pôžičky od Svetovej banky. V minulom roku z nej nevyčerpalo 600 miliónov korún a peniaze chcelo presunúť do tohto roka. Ministerstvo financií mu však nedalo časovú výnimku a dovolilo presunúť len 200 miliónov. Minister zdravotníctva Rudolf Zajac povedal, že je to pre neho nepochopiteľné. Hovorca ministra financií Peter Papanek povedal, že zdravotníci si nedokázali zariadiť výdavky v súlade s rozpočtom. Podľa Zajaca "ich minúť nemohli, lebo reformné zákony boli schválené až v októbri. Neznamená to, že na záchranku nebudeme dávať peniaze, ale niekde inde nám budú chýbať".
Zdravotné poisťovne predstava, že za záchranku budú musieť platiť 695-tisíc mesačne, neteší. Je to dvakrát viac, ako platili doteraz. Náklady nepokryje ani zvýšenie zdravotných odvodov.
Lekár Jarábek tvrdí, že problém je v samotnom zákone o záchrannej službe. Podľa neho aj podľa poisťovní by mal záchranku spolufinancovať tak ako všade v Európe štát, pretože ide o službu štátu, podobnú ako robia hasiči či policajti. Záchranka plní aj bezpečnostnú úlohu napríklad pri teroristických útokoch či prírodných katastrofách. (dro)
Spotreba liekov u nás klesla, inde rastie
BRATISLAVA - Na Slovensku ako v jedinej krajine Európskej únie klesla minulý rok spotreba liekov - o tri percentá. Podľa Asociácie dodávateľov liekov v Česku narástla o 11 %, stúpla v Maďarsku, Poľsku aj v Amerike - o 8 %. Prezident asociácie Andrej Reiner oceňuje, že ľudia si "začali lieky vážiť". "Má to však aj negatívny vplyv, lebo na niektoré vážne choroby sa dáva málo peňazí," povedal.
Minister Rudolf Zajac je spokojný, pretože znížením spotreby sa podarilo ušetriť aj štátne peniaze. Tvrdí, že pokles spotreby spôsobilo racionálnejšie predpisovanie liekov.
Asociácia zverejnila, že na Slovensku sa spotrebujú lieky za 99 dolárov na hlavu, v Česku za 107, v únii priemerne za 250. Zajac porovnanie odmietol, lebo ceny liekov, ktoré sú v rôznych krajinách rozdielne a "na Slovensku sú najlacnejšie". Dodal, že ceny liekov v únii sa budú vyrovnávať.
Či je pokles spotreby liekov zdravým trendom, uvidí sa o päť rokov - štatisticky sa to zisťuje na parametroch ako priemerná dĺžka života či úmrtnosť na kardiovaskulárne choroby. (dro)
Opäť zmenia poplatky
Ministerstvo zdravotníctva bude opäť meniť poplatky. Zdravotne postihnutí občania od januára platia 20 korún v ambulancii či za recept a 50 korún za deň pobytu v nemocnici. Minister Rudolf Zajac však povedal, že sa uvažuje o znížení poplatkov na polovicu.
Nové poplatky musí ministerstvo navrhnúť v novele nariadenia vlády. Od poplatkov v nemocnici budú asi oslobodení pacienti, ktorí ležia v bezvedomí, za recept by sa nemalo platiť u očkovacích látok. (r)
