Novostavba SND o ktorú sa hádajú minister Rusko a divadelníci. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL

Vyše dvetisíc miestností, vyše šesťtisíc kľúčov, optické káble, zvukové zariadenia na úrovni najlepších svetových opier, javiská, pozemky. Šesť poschodí "bieleho slona", ako niektorí označujú novostavbu Slovenského národného divadla v Bratislave. Chcú ho divadelníci, ale chce ho aj súkromný investor. O čo sa to hádajú? Ako budova vyzerá?

Okolie budovy je stále nevábne, hrdzavé ploty, nahádzané železá, unimobunky, prevrátený vrak auta, pozostatky starej budovy, ktorú ešte nezrúcali. Podľa plánov súkromného investora by mal na tomto pozemku, ktorý má hodnotu tristo až štyristo miliónov korún, vyrásť hotel.

Budova je atypická, architekti pred jej navrhnutím chodili po divadlách celej Európy a tvrdia, že z každého sa snažili vybrať to najlepšie.

Pre verejnosť sú dva hlavné vstupy vedľa seba s automatickými dverami otočenými k Dunaju. Ten zatiaľ vidieť, ale v budúcnosti by mali medzi riekou a divadlom vyrásť ďalšie stavby.

Vstup

Vstupná hala je pomerne úzka. Je v nej fontána, z ktorej má prúdiť voda až k ďalšej fontáne pred divadlom, pod ktorou je kaskáda.

Šatne pre divákov sú hotové.

Hala nie je veľmi široká a v prípade prerobenia novostavby SND na obchodno-kultúrno-kongresové centrum, by sa v nej miešali tí, čo by išli do kina, obchodov, fast foodov s tými, ktorí by išli na operu.

Plno miestností

Budova má šesť poschodí a zhruba 2100 miestností. Ku každým dverám sú tri kľúče - údržbár, ktorý sa o ne stará, má vyše šesťtisíc kľúčov na 28 obrovských zväzkoch. Okrem toho má množstvo malých zväzkov.

Po obvode budovy sú kancelárie, skúšobne, uprostred operná sála, činohra a experimentálne štúdio. Kancelárií je zhruba pre 450 stálych zamestnancov. Na prízemí by malo byť zdravotné stredisko - nosné, krčné, ušné oddelenie a všeobecný lekár.

Zamestnancom aj divákom by malo slúžiť 25 výťahov a 13 hlavných schodísk plus menšie schodiská, ktoré vedú len cez jedno poschodie.

Divákom by malo slúžiť zhruba 40 percent budovy, ostatná časť je administratíva a skúšobne. Divácka časť je pomerne prehľadná, ale keď sa do administratívnej časti dostane niekto prvýkrát, v labyrinte chodieb ľahko zablúdi.

V súčasnosti v budove nekúria - iba temperujú, aby zbytočne nemíňali peniaze. Kúrenie je kombinované - radiátory a vzduchotechnika. Radiátormi sa kúri v kanceláriách, baroch, reštauráciách, zasadačkách, prezliekarniach, záchodoch, vzduchotechnikou v sálach na operu, činohru.

Na prízemí je velín, z ktorého zamestnanec všetko riadi počítačom. Cez počítačové programy vie presne odmerať teplotu v miestnostiach a podľa toho nastaviť vykurovanie, prípadne, ak by začalo horieť, riadiť cez počítač požiarnu techniku.

Opera

Je už skoro kompletne hotová, nad javiskom visia v igelite zabalené opony. Javiskový komín je vysoký 36 metrov a diváci ho zo svojich miest nevidia.

Javisko vyzerá na prvý pohľad obrovské, ale dojem trochu skresľujú tri bočné scény (zadné, ľavé a pravé), ktoré budú počas predstavenia zatvorené. Slúžia na prípravu kulís na rôzne dejstvá. Cez prestávku opery technici spustia pódium o 60 centimetrov dolu, staré kulisy z javiska odtlačia a z bočných scén naň potichu nasunú nové.

K bočným scénam vedú obrie výťahy, ktoré tam idú zdola zo skladu kulís. Na prízemí je akýsi centrálny príjem ako v nemocnici, ktorý je prispôsobený aj na vjazd kamióna, čiže kulisy môžu vyložiť priamo z neho do výťahu.

Javisko sa skladá z viacerých častí veľkých dvakrát dva metre. Tie sa dajú spúšťať dolu, vysúvať hore, naklápať. Pod nimi je základná časť javiska, ktorá sa celá vie vysúvať a spúšťať, hore-dolu môžu vysúvať aj celé javisko, môžu ho aj točiť. Pod javiskom to vyzerá ako v strojovni. Množstvo železa, ozubené kolieska zabezpečujúce pohyb javiska, hydraulické piesty, centrála hydrauliky.

Na dokončenie opery treba asi mesiac práce, nie sú tam napríklad svietidlá.

Činohra

Činohra patrí medzi menej dokončené časti divadla. Namiesto sedačiek trčia len konzoly. V nich sú výstupky na vzduchotechniku. Popod rúčku sedadla má viesť rúra, cez ktorú bude prúdiť teplý alebo studený vzduch. V sále nie je centrálna vzduchotechnika, každé sedadlo by bolo vyhrievané osobitne.

Na javisku je zatiaľ len konštrukcia. Technici tvrdia, že podľa plánov súkromného záujemcu by mali časť činohry zrušiť, urobiť tam kiná a malú kongresovú sálu. Museli by však rozobrať a vyhodiť alebo predať špeciálne javisko za 250 miliónov korún. Je to javisko hlboké cez tri podlažia, po ním je elektromotor a ďalšia technika. Strop je sadrový a robili ho dva roky.

Experimentálna scéna

Štúdio je posledná, tretia scéna s modulárnym systémom, kde môžu divadelníci robiť akékoľvek malé javiskové formy. Vyzerá tmavo, ponuro, má veľmi silnú atmosféru. Javisko môžu umiestniť kdekoľvek na ploche, pod stropom sú pohyblivé mosty, aby mohli umiestniť kdekoľvek aj techniku.

Diváci majú možnosť sedieť hore na akýchsi chodníčkoch urobených vo výške okolo štúdia aj dolu na mobilných sedadlách. Technici vedia v štúdiu urobiť rôzne javiská - mólo ako na módnej prehliadke, arénu, čiže javisko v strede, prípadne bežnú scénu, kde by diváci sedeli oproti javisku. Experimentálne štúdio môže slúžiť aj ako skúšobňa činohry. Je to ideálny priestor aj pre súkromnú televíziu, napríklad na politické diskusie typu Sito.

Skúšobne

Opera, činohra aj experimentálne štúdio sú v strede budovy, ktorá dokonale odrušuje signál mobilných operátorov. Ak by si divák zabudol mobil zapnutý, určite mu nezazvoní. Signál je až pri krajoch budovy, kde sú kancelárie, skúšobne.

Na piatom poschodí je skúšobňa opery - presná kópia javiska, aké je dolu v opernej sále (okrem vedľajších scén). Herci si v skúšobni presne môžu nacvičiť aj počet krokov, ktoré potrebujú prejsť z kraja javiska do stredu.

Veľká baletná skúšobňa je veľká zhruba ako stredná telocvičňa, takmer ideálna na futbal. Do dokončenia je chýbajú len zrkadlá a madlá po krajoch. Podlaha je pružná, aby si baletky nezničili kĺby. Je z jelše dovezenej z Ukrajiny a v skúšobni musia dodržiavať presnú vlhkosť a teplotu, aby sa nekrútila a udržala si pružnosť. Vedľa veľkej je malá baletná skúšobňa a baletná aranžovacia miestnosť.

Skúšobňa orchestra zatiaľ nie je dokončená. Na druhej strane je niekoľko korepetítorských miestností, kde by sa speváci mali zlaďovať so sprievodom, napríklad klavírom.

Ak by sa realizoval nový plán dostavby súkromným investorom a divadelníci by si mohli opernú sálu len prenajať, skúšobne by nevyužívali. Pracovali by pravdepodobne v starých skúšobniach. Osemdesiat percent času strávia divadelníci medzi skúšobňami a šatňami, kde tancujú, spievajú, cvičia.

Zákulisie

Šatní pre hercov je asi štyridsať pri opere aj činohre. Pre hviezdy ako Dvorský sú malé šatne, do ktorých sa zmestia najviac dvaja. Je to priestor asi trikrát dva a pol metra so skriňou, zrkadlom, záchodom a sprchou. Väčšie šatne sú pre menšie hviezdy a komparzistov a v nich sa budú prezliekať aj dvadsiati naraz. Okrem šatní je tam množstvo maskérní, parochniarní a podobných priestorov.

Kancelária riaditeľa stále nie je dokončená. Niekoľkými krokmi sa z nej dá prejsť do riaditeľskej lóže v opere. Na druhej strane hľadiska je prezidentská lóža so salónikom.

Ani stropy na chodbách v administratívnej a skúšobnej časti nie sú dokončené, trčia z nich káble. V budove je plánovaných niekoľko občerstvení, reštaurácie, oddychové terasy pre hercov. Zatiaľ je všade plno prachu, zábradlia sú pre istotu obalené igelitom.

Kancelárie sú od malých, stredne veľkých až po väčšie. Väčšina ich je prázdna, v niektorých je skriňa. Na jednom poschodí mali aj ukážkovú miestnosť - zariadenú kanceláriu, ako by mali po dokončení vyzerať všetky, ale praskol tam radiátor, miestnosť zvlhla.

Na prízemí je garáž, predpredaj lístkov, espreso, kvetinárstvo. Na poschodiach sú stovky toaliet. Bufety nie sú dokončené, podobne ani umyvárne, práčovne, žehliarne, čajovne, salóny návštev.

V divadle je toľko miestností, že na niektorých je pre istotu popísané na papierikoch, na čo majú slúžiť - libresso, fajčiareň, kancelárie.

V robote sú naraz dvaja kuriči, elektrikár a strážna služba, vo velíne je 24-hodinová služba.

Špecialitky

Novostavba SND je v porovnaní so svetovými divadlami stredne veľká. Má však niekoľko technických špecialít. Kompletne je vybavená na prenos zvuku a obrazu cez optické vlákna. Znamená to, že z ktorejkoľvek z hlavných miestností sa dá vysielať v nezmenenej kvalite. Teraz, keď chce televízia vysielať z historickej budovy opery v centre Bratislavy, musia z prenosového vozidla naťahať do divadla stovky metrov káblov a spojiť nimi všetky kamery a mikrofóny. V novostavbe stačí pristaviť prenosové vozidlo na prízemie a prepojiť ho krátkym káblom so zástrčkou v múre budovy. V každej dôležitej miestnosti sú výstupy, na ktoré sa dajú pripojiť kamery. Režisér si môže v prenosovom aute okamžite mixovať v digitálnej kvalite a hneď vysielať. Budova by teda bola aj ideálnym miestom pre sídlo televízie.

Do zvukovej réžie v opere treba prejsť cez tri ďalšie miestnosti. Je to menšia sála s najmodernejším zvukovým systémom, aký používa slávna aj milánska La Scala. V prípade potreby nie je problém zmeniť ju na nahrávacie štúdio, ktoré má špičkové vybavenie.

Budova SND v skratke

Počet miest pre divákov v činohre 649

Počet miest pre divákov v opere 901

Počet miest pre divákov v štúdiu 160

Počet miest v reštaurácii 32

Počet miest v esprese 27

Počet miest v libresse 44

Počet miest v klube 108

Zdravotné stredisko 4 oddelenia

Kapacita kuchyne 700 jedál

Celková podlažná plocha 46 776 m2

Celkový obstavaný priestor 249 227 m3

Operná sála z pohľadu herca. Sedadlá sú zatiaľ zakryté červeným súknom, v budove je vinou nedokončených častí veľa prachu.

Činohra zatiaľ nie je dokončená, chýbajú sedačky a vrchná časť špeciálneho pódia.

FOTO SME - PAVOL MAJER