V OSN včera znela židovská modlitba za mŕtvych a hrala sa izraelská hymna. Okrem politikov rozprávali tí, čo prežili holokaust a počúvali tí, čo dnes vládnu svetu: ministri zahraničných vecí Nemecka, Francúzska, Luxemburska, Kanady, delegáti z Washingtonu či Moskvy. Sála však bola poloprázdna.
Bolo to silné. Hlavne, keď ticho, ale dôrazne prehovoril Elie Wiesel a spomenul 1,5 milióna mŕtvych detí. Mnohí hovorili o historickej chvíli: ešte nikdy sa členovia svetovej organizácie nestretli, aby si pripomenuli oslobodenie Osvienčimu či všeobecne holokaust. Nikdy sa tiež nestalo, aby v OSN prešlo niečo, čo inicioval židovský štát.
Iní tvrdili, že je to už príliš neskoro od organizácie, ktorá doteraz len kritizovala Izrael a "hanebne" označila sionizmus za formu rasizmu. "V tejto miestnosti pred tridsiatimi rokmi obrovskou väčšinou spochybnili právo Izraela na existenciu," citoval denník Haarec jedného z členov americkej židovskej komunity, ktorá akciu sponzorovala.
Objavili sa aj názory, že žiadna spomienka by nebola, keby nemal Kofi Annan problémy pre podozrenia z korupcie a nechcel zlepšovať svoje vzťahy s Američanmi. Včera hovoril o tom, že na holokaust sa nesmie zabudnúť a spomenul všetky jeho obete: Židov, Rómov, Slovanov, homosexuálov, telesne a mentálne postihnutých, Svedkov Jehovových aj politických odporcov nacistov. Povedal však aj to, že tragédia Židov bola "jedinečná". "Nie všetky obete boli Židia, ale všetci Židia boli obete," citoval Elie Wiesela.
Za včerajšou spomienkou je veľa diplomacie a kompromisov: z holokaustu je totiž politikum. Sám šéf svetovej organizácie Kofi Annan priznáva, že nad spomienkami na židovské aj nežidovské obete hitlerovského Nemecka visí izraelsko-palestínsky konflikt. Trvalo mesiace, kým sa Izraelčanom, ale hlavne Američanom podarilo získať dostatok hlasov, ktoré by podporili konanie spomienkového stretnutia. Napokon našli 138 štátov zo 191, medzi nimi boli aj niektoré moslimské. Očakávalo sa, že v rozprave prehovorí aj jordánsky a afganský delegát.
Názor zmenil aj palestínsky pozorovateľ pri OSN. Arafatov synovec Násir Kidwa najprv zbieral hlasy proti, potom podľa denníka Haarec volal svojmu izraelskému kolegovi Danovi Gillermanovi, že hlasoval za.
V Izraeli a židovských komunitách v Amerike sa včera diskutovalo, prečo trvalo niekoľko desiatok rokov, kým OSN uznalo obete holokaustu. "Pomaly vymierame, urobili to skutočne na poslednú chvíľu," citoval denník Maariv 90-ročnú Ciporu Levy z Tel Avivu. Počas holokaustu stratila 70 členov rodiny.
