Slovenska, ale aj účastníkom tohto populárneho podujatia.
Sedem autobusov odvážajúcich ráno zo Žiliny 240 prihlásených bežkárov oboch pohlaví a všetkých vekových kategórií z celého Slovenska (najstarší pán Motyčík má 76 rokov) sa na cestné sedlo za Terchovou jednoducho nevyškriabalo a do miesta štartu v Havranej - osada Zázrivej - sa nedostalo.
Nasledoval 15-minútový "výšľap" na cestné sedlo Rovná hora a odtiaľ sa začala úmorná šesťhodinová púť spolovice neplánovanou a neznačenou trasou na hrebeň Kysuckej vrchoviny a ním už riadnou trasou do Lutíš.
Prívaly snehu spôsobili, že vpredu doslova krokom prešľapávali stopu v hlbokom snehu tí najzdatnejší a až 1,5 km dlhý had bežkárov (pripomínajúci skôr lampiónový sprievod, často minúty stojaci a čakajúci) sa posúval väčšinou slimačím tempom za stáleho a postupne hustnúceho sneženia
Vrstva prachového snehu na niektorých miestach dosahovala až 1,5 m, a keď aj zjazdové úseky v hlbokom snehu boli pomalé, pády nechýbali. Trvalo neraz desiatky sekúnd, kým sa v snehu úplne zahrabaný postihnutý dokázal postaviť na vlastné nohy.
Asi po troch hodinách zväčša kráčania sa účastníci napojili na pôvodne plánovanú trasu na hrebeni Kysuckej vrchoviny a ďalšie tri hodiny pokračovali miernym klesaním v hlbokom snehu do Lutíš, osady Melišíkovci. Tam bol pre nich navarený horúci čaj a guláš ozajstným balzamom. (šd)
