Ľuboš Moravčík v rozlúčkovom zápase s kariérou v stretnutí ČSFR 1990 - Nitra 1989. Na snímke je za ním Václav Němeček.
Odchovanec Nitry ĽUBOŠ MORAVČÍK bol jediným hráčom zo slovenského oddielu, ktorý si našiel trvalé miesto v základnej zostave úspešného mužstva na svetovom šampionáte v Taliansku. Do hry sa zapojili aj Weiss a Kinier, ale Palúch, Fieber a Hyravý sedeli iba na lavičke. Ďalší Slováci boli v tom čase už v cudzine - Kocian v nemeckom St. Pauli, Bielik v Sparte, Chovanec v PSV Eindhove, Luhový (dal na MS jeden gól) v Sportingu Gijón a Griga vo Feyenoorde Rotterdam.
Moravčík patril k oporám a tvorcom hry v strede poľa. Preslávil sa nielen gólovými prihrávkami Skuhravému a ostatným, ale aj vylúčením. V 70. minúte zápasu s Nemeckom protestoval, že rozhodca nevidel faul Littbarského naňho, pri ktorom mu súper vyzul kopačku. Na protest ju vykopol do vzduchu a keďže videl v 12. min prvú žltú kartu, nasledovala druhá a hneď červená od rozhodcu Helmutha Kohla z Rakúska, v tom čase úradníka, inak prvým povolaním mäsiara.
Vráťme sa do Florencie 1990. Aká bola atmosféra v tíme, ktorý sa prebojoval na svetový šampionát?
"Veľmi dobrá, ba priam fantastická. Verili sme si, a navyše sa nám vydaril aj prvý zápas. Chuť a odhodlanie dobre hrať sa ešte vystupňovali."
Čo túto atmosféru najviac pozitívne ovplyvnilo?
"V republike bola veľká eufória po novembri 1989. A to, že sme postúpili, vzbudilo v ľuďoch ohromné nadšenie, podobné tomu pri úspechoch slovenských hokejistov, a v tisícoch chodili povzbudzovať do Talianska."
Mal na vaše výkony vplyv aj fakt, že sa núkali už bezproblémové prestupy do cudziny?
"Ja si myslím, že na svetovom šampionáte by sme hrali naplno za každých okolností, hoci v tomto prípade táto príležitosť bola lákadlom navyše."
Odrazil sa úspech v Taliansku aj na odmenách za umiestnenie a výkony?
"Vtedy ešte v našom futbale, ani vôbec, veľké peniaze nelietali, ako to sledujeme teraz. Česi dostali napríklad za posledné Euro 2004 také peniaze, o akých by sa nám vtedy ani pri zisku titulu nesnívalo. Ale boli sme v tom čase slušne ohodnotení na slovenské pomery, zďaleka však nie na svetové."
Brali ste vtedy ako istú odmenu aj to, že sa okamžite našli ponuky pre mnohých na prestupy do zahraničia?
"Treba poznamenať, že niektorí už v kvalitných kluboch hrali, ale potom sa otvorili dvere aj iným vrátane mňa. Ale aj tí, ktorí už boli dobre zabezpečení a mali výborný klub, hrali naplno. Bola tam dobrá partia."
Ako si spomínate na vylúčenie v stretnutí s Nemeckom vo štvrťfinále? Riešili by ste tú situáciu teraz inak?
"Určite by som riešil, to sa však nedá vrátiť. Ak by sa podobná situácia vyskytla o štyri roky, keď som už bol ostrieľaný v medzinárodnom futbale, mal za sebou skúsenosti, riešil by som to inak, s profesionálnym nadhľadom. V tej chvíli som to bral ako krivku a podľa toho som konal. Je mi to ľúto, vrátiť sa to nedá, vtedy som sa tak rozhodol."
Mohli sme na šampionáte dosiahnuť viac?
"Je to otázka na dlhšiu diskusiu. Ani v stretnutí s Nemeckom sme nemuseli prehrať. Nemali sme však už toľko šťastia."
Mohli ste vy vo svojej kariére dosiahnuť viac?
"Ak by sa história opakovala, urobil by som všetko preto, aby som mohol prestúpiť do Olympique Marseille. Mal som vtedy zmluvu v St. Etienne a tej som sa držal. Dnes viem, že som mal konať inak. Ak sa v čase rozbehnutej kariéry núka taká ponuka ako mne, treba ju využiť za každú cenu."
Prečo sa podľa vás uplatnili vonku lepšie českí hráči?
"Ťažko to porovnávať. V tom čase ich bolo v kádri viac, zo slovenských klubov, ako som spomenul, som bol v základe ja, striedali Weiss a Kinier. ostatní už boli vonku. A z tých, ktorí tam hrali, boli v kurze sparťania a tí sa dostali von. Dieru do futbalového sveta vtedy urobil najmä Skuhravý prestupom do Janova."
