Mike Stipe. Plachý pred novinármi, šoumen na pódiu. FOTO - ČTK/AP
R.E.M. * 22. 1. 2005 * Budapešť * Papp László Sportaréna
Ani si nevieme predstaviť, ako americkej skupine R.E.M. musí ležať v žalúdku George W. Bush. Na jeseň minulého roku sa ho pokúšali zosadiť pomocou predvolebnej akcie Rock For Vote.
Aj priebeh sobotňajšieho koncertu v Budapešti, ktorý odohrali v rámci európskeho turné, určovala postava amerického prezidenta. V polovici dvojhodinového vystúpenia sa frontman Michael Stipe ospravedlnil maďarskému publiku za Bushovo znovuzvolenie a odspieval dve skladby z ich aktuálneho trinásteho albumu Around The Sun s odkazmi na súčasnú politickú klímu v USA.
Práve nový album by mal byť ústredným motívom koncertu, ale nové piesne často pôsobili ako zbytočná výplň. Z noviniek presvedčila Leaving New York, napriek tomu, že máte pocit, že s podobnými tónmi sme sa v bohatom dvadsaťročnom repertoáre skupiny už stretli.
Stipe je v rozhovoroch s novinármi skôr plachým človekom, starostlivo vážiacim svoje slová. Na pódiu sa ale mení na veľkého šoumana, pripomínajúceho Elvisa v ladných toreádorských pózach. Gitarista Peter Buck, označovaný za "najlepšieho nenápadného gitaristu na svete", sa - podľa očakávania - nepúšťal do sólových výletov. Jeho skreslená folkrocková gitara znela síce úsporne, ale s ľahkosťou dokázala utiahnuť bojovné piesne ako Finest Worksong alebo The One I Love z albumu Dokument (1987). Basgitarista Mike Mills plnil funkciu Stipeovho "druhého hlasu", ktorý sa rokmi stal poznávacou značkou tejto americkej kapely. Trojicu doprevádzal bubeník, ako aj ďalší gitarista a klávesový hráč.
Kritici skupiny tvrdia, že má svoje najlepšie roky za sebou a ich posledné albumy sa len ťažko priblížia ku kvalite nahrávok z prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Skladba Imitation of Life, zahraná priamočiaro s ostrejším gitarovým zvukom ako na nahrávke z albumu Reveal (2001), hovorí o tom, že v REM vedia písať nápadité piesne.
V Budapešti im však chýbala potrebná skupinová chémia, ktorá by ich hudbu vytiahla do výšin. Svoj koncert sa snažili osviežiť vzkriesením raritných piesní ako Permanent Vacation alebo I Am Gonna DJ, ktorá sa nezmestila na ich posledný album. Márne. Dvojhodinovú šou, zahranú "s rukou a bohužiaľ aj srdcom profesionála", nevytrhla ani slávna a dokonalá pieseň Everybody Hurts, ktorá v polovici koncertu pôsobila ako predčasné finále.
Nemožno sa čudovať, že po takomto priemernom výkone sa REM ani tentoraz nepodarilo vypudiť z prezidentského kresla toľko nenávideného Georga Busha juniora.
Autor: PETER BÁLIK, Budapešť